Gurmánske tajomstvá

Praktické rady v technológii prípravy jedál

Základné pravidlá

• v normách je nasucho opražená hladká múka: doporučujeme opražiť množstvo aj na týždeň, malé množstvo sa ťažko realizuje
  • nič sa nevarí dlho a všetko musí byť svieže
• používame olivový, slnečnicový olej a maslo
  • z mäsa uprednostňujeme: kuracie, morčacie, králičie, divinu-zverinu, jahňacie, teľacie a hovädzie, ryby
  • príloha musí byť pestrá, zelenina je vhodná blanšírovaná, prípadne jemne dusená na masle
  • vhodné sú zemiaky, ryža tiež zelená fazuľka, hrášok či mrkva,
  • k pokrmom podávame biely aj čierny chlieb,
• ako prvý chod môžeme podávať studené predjedlo
• polievky sa vždy konzumujú ako samostatné jedlo
• dôležité sú aj vhodne pripravené omáčky rôzne okorenené, sladkasté, sladkokyslé najmä k cestovinám /alebo žemľovej knedli/
  • charakteristickú chuť jedlám dodávajú bylinky, ktoré bohato využívame: zelený petržlen aj ozdobný-ružičkový, bazalku, zelenú čerstvú majoránku, tymian, rozmarín-pomenej primerane – veľmi aromatický, oregano, šalvia lekárska, trebuľa, estragón, bobkový list, mäta prieporná, levanduľa, zelená pažítka, saturejka, tiež zelerová vňať a zelená skorá žerucha.
  • hlavné jedlo môže byť zeleninové, tiež obilninové s cereáliami a dostatkom vlákniny.

Blanšírovanie

Typická a vhodná úprava zeleniny, nemala by byť príliš udusená či uvarená, má zostať chrumkavá.

Preto sa odporúča blanšírovanie nasledovným spôsobom: dobre opláchnuť zeleninu v studenej, ľadovej vode scediť a rýchlo vhodiť do vriacej vody krátko obvariť, vytiahnuť a opäť krátko ponoriť do ľadovej vody, nechať odkvapkať, podávať ako prílohu.

Odmeriavanie a dávkovanie surovín

Váhové množstvá jednej polievkovej lyžice: /1dkg=10g/

Gastronomické tajomstvá

Kapusta

Považujeme ju za naše národné jedlo s výhodou jednoduchého a dlhodobého konzervovania, takže nám prakticky vydrží skoro po celý rok. Uchovávame aj celé hlávky, surová aj kyslá je dôležitým zdrojom vitamínu C a vlákniny. Obsahuje vitamín E pôsobiaci na imunitný systém organizmu a proti rakovine, tiež cenné minerálne látky: draslík, vápnik, fosfor, horčík, kobalt a síru v organickej podobe. Má antibiotické účinky.

Pokrmy z kapusty sú veľmi chutné, majú vysokú biologickú hodnotu:

• aby sme zachovali čo najviac vitamínu C, kyslú kapustu iba opláchneme, nenamáčame ju
• tepelné spracovanie má trvať čo najkratšie,
• do šalátov je vhodné použiť kyslú kapustu priamo.
• malé množstvo kyslej kapusty sa dá na dlhší čas uchovať po vysterilizovaní, pred naplnením do pohárov sa kapusta vo vlastnej šťave zahreje asi na 80°C, až potom sa plní a sterilizuje.
• Dusenú čerstvú kapustu môžeme zmraziť, dusíme ju krátko a mierne osolenú, pred podávaním ju asi 10 minút dodusíme a dochutíme cukrom-/syntetickým sladidlom/, octom, drtenou rascou, vegetou.
• Ak do kapusty pridáme pri zahustení postrúhaný surový zemiak dostaneme podusením veľmi jemnú chuť.
• syntetickým sladidlom sa lepšie dochucuje rozriedeným v troške vlažnej vody/pri príprave kyslej kapusty môžeme použiť karamelový základ, cukor v oleji/tuku/ jemne rozpustíme do svetlo hneda, potom pridáme nakrájanú cibuľku a dusíme kyslú kapustu/

Kyslá kapusta (Vlastný doporučený gazdovský domáci recept)

• nie každý rok hlávková kapusta obsahuje rovnaké množstvo vody-môže byť až ½ jej hmotnosti/váhy/
• podľa veľkosti kameňáka preto dopestujeme, kúpime dostatočné množstvo hlávkovej kapusty / 60 l kamená /porcelánová/nádoba = 100kg
  • z kapusty vyrežeme hlúby a dočistíme ju,
• jemne porežeme /rezací stroj, nože na kapustu/
• nasolíme: na dané množstvo primerane asi:
• 1kg až 1,5kg soli,/aby pustila vodu/ rukami v plastovej vani preperieme-aby pustila vodu, postupne stredne silno vyžmýkame, v rukách spravíme guľky, ukladáme do kameňáka a tlačíme vo vrstvách.
  • vrstvu dochutíme: nové korenie, čierne korene, rasca, bobkový list, /v kapustných listoch na kultúru kvasenia dáme strapec-2 hrozna a v daľ šej vrstve 4 až 6 jablká citrónky, nakoniec dotlačíme a vyberieme prebytočnú slanú kapustovú vodu. /do kapusty nedávame cibuľu, až pri príprave/
  • na vrch nádoby na natlačenú zmytú kapustu dáme doštičky /dubové, smrekové/ zaťažené okrúhlym kameňom /žula, kremeň/
  • kapusta sa pri kvasení čiastočne zdvihne, podľa toho, ako sme ju kvalitne natlačili a zmyli, preto nikdy netlačíme doplna.
    Nakoniec založíme veko nádoby a drážku/jarček/ zalejeme vodou, voda nesmie vyschnúť a do kapusty by sa nadlhšie nemal dostať vzduch,
  • ak by kapusta veľmi rýchlo kvasila, /vyššia teplota/zmyjeme ju studenou vodou, poriadne znovu natlačíme, umyjeme doštičky a kameň a znova dáme vodu do veka a uchovávame v chlade.

Po 2-och týždňoch máme skvasenú kvalitnú domácu kyslú kapustu, ktorú pravidelne zvrchu čistíme a zmývame, ak ju do Veľkej noci nezjeme, vydrží nám určite ešte dlhšie. /Nezabúdajme, že kvasenie je živý biologický proces, v chlade je pomalšie. Tlačiť kapustu, ani umytými dievčenskými nohami – nepokladám za hygienické a kameňák môže prasknúť!./

Strukoviny

• hrášok, fazuľka, šošovica, sója a výrobky z nej, cícer, kedysi aj bôb
  • môžu sa pripravovať s mäsom, sú aj jeho vhodnou náhradou, ak sa kombinujú s obilninami aj ryžou /čiastočne lúpanou/, poskytujú plnohodnotnú bielkovinu a základ vegetariánskej stravy.
  • ktorékoľvek strukovinové jedlo s vôňou cesnaku a byliniek má charakter chutného hlavného jedla a zasýti,
  • strukoviny patria k najlacnejším potravinám na svete, a pritom sú veľmi zdravé,
  • denný prísun 200g strukovín znižuje obsah cholesterolu v krvi a krvný tlak účinným pôsobením pektínu
  • vláknina zabraňuje zápche s enzýmami bojuje proti vzniku rakoviny. Strukoviny ovplyvňujú tvorbu inzulínu, lebo veľmi pomaly zvyšujú hladinu cukru, v čerstvom stave, vhodne pripravené sú vynikajúce pre diabetikov.

Ryža: guľatozrnná, naturál, podlhovastá

Škrobové potraviny, ako je ryža, by mali tvoriť asi ½ denného kalorického príjmu a mali by sa jesť pravidelne.

Ryža je jednou zo základných potravín v zdravej výžive a je vhodná pri diétach.

• Obsahuje veľa draslíka, horčíka, železo, vlákninu a zinok,
• Ak sa tento zložitý sacharid konzumuje bez doplnkových bielkovín, povzbudzuje mozog, aby produkoval viac hormónu serotonínu, ktorý vyvoláva pocit uspokojenia a šťastia,
• Je zdrojom cholínu, prospešného pre pamäť, železa i vápnika,
  • Vitamíny skupiny B, hlavne v ryži naturál sú prospešné pri zvládaní stresov,
  • V ryži sú zložky, ktoré brzdia tvorbu nádorov, znižujú riziko črevných ochorení, ustaľujú hladinu cukru v krvi,
  • Ryža je bezlepková a nealergénna potravina, vhodná pre každého kto neznáša pšenicu/lepok/

Ako variť ryžu

Ryžu preberieme, umyjeme v sitku pod studenou tečúcou vodou, necháme stiecť. Rozpálime trochu masla /oleja/ ryžu v ňom doskovita opražíme.

Zalejeme slanou vodou alebo vývarom s bujóna. /Na 1 šálku-naberačku ryže: pripadnú 2 až 2,5 vody.

Horúcej vody 2 šálky-naberačky, vriacej vody 1,5x, orientačne-asi 2cm nad povrch ryže /

Ak zalievame studenou vodou, ryžu pomaly dusíme na platni a miernom ohni až voda vyvrie/neodkrývame/.

K ryži môžeme pridať ½ kocky bujónu, lyžičku vegety, ½ cibule prešpikovanú bobkovými listami a klinčekmi.

Chuť ryže sa dá obmieňať pridaním karí korenia, zázvoru – ďumbiera, strúhaného muškátového orecha alebo rôznych byliniek. Pokrievku môžeme ako pri príprave knedlí – zabaliť do utierky, voda pod pokrievkou spätne nekondenzuje na ryžu, tak sa ryža nepripáli. Počas varenia už ryžu nikdy nemiešame, len občas potrasieme hrncom, inak by sa rozvarila a stala lepkavou. /postupy prípravy sú upresnené v normách/.

Zemiaky

Majú vysokú biologickú hodnotu, preto by sa mali čo najčastejšie vyskytovať v jedálničku. Sú základnou surovinou našej kuchyne, dajú sa z nich pripravovať výživné, jednoduché, chutné a ľahko stráviteľné jedlá.

Zemiaky majú široké uplatenie, sú veľmi chutné, vo svete sa používajú k príprave rôzne druhy/sorty/zemiakov predurčením vhodné k príprave najrozmanitejších jedál, v technológii sa zemiaky v domácnosti dajú využiť aj inak.

• Presolené jedlo napravíte, ak dáte k nemu povariť rozkrojené surové zemiaky, pohltia prebytočnú soľ-pred ich z jedla odstráňte.
  • Strúhané zemiaky výborne zahustia guláš, prívarky a omáčky.
  • Pridaním postrúhaného zemiaka do dusenej kapusty na záver prípravy sa zahustí a stane hladšou a jemnejšou.
  • Bohatý obsah vitamínov a minerálov v zemiakoch lepšie zachováme ak ich pri varení zalejeme vriacou vodou z rýchlovarnej kanvice, alebo vložíme do osolenej, okmínovanej vriacej vody. Skrátime tým čas varenia, pozor na to ako rýchlo sa zemiaky rozvárajú-prispôsobíme tomu čas varenia.
  • ak vodu, v ktorej ste varili zemiaky len mierne posolíte, po precedení dostanete vývar lahodnej chuti, konzumujeme samostatný pri diétach vhodný na prípravu polievok a cesnačky.
  • najviac vitamínu C sa zachová ak umyté, osušené zemiaky uvaríte a lebo opečiete v šupke /výborne sú aj na prírodnom grile, v pahrebe/
  • Veľmi šetrná úprava je dusenie/najmä nových zemiakov/ dochádza k minimálnym stratám živín: Olúpané zemiaky pokrájame, na malom množstve tuku osmažíme pridáme drtený kmín, korenie, soľ.

Podlejeme trochou vriacej vody, na miernom ohni

Dusíme za občasného miešania a podlievania.

Keď sú zmäknuté nádobou len potrasieme, aby sa nerozpadli, pripravujeme dochrumkava. * Na rýchle pečenie zemiakov v malom množstve je ideálna mikrovlnka-funkcia: CRISP asi 10 minút

Doma smažené alebo fritované: /osušené v utierke/ Hranolky, kroketky, lupienky, atď. Sú výborné a také nezdravé ako kupované!

Desatoro správnej výživy

1. Osvoj si zásady správnej výživy a pridržuj sa ich.
2. Jedz a pi striedmo, je to základom zdravia a dlhého života. Neprejedaj sa sladkosťami.
3. Bielkovina je základnou látkou života. Prijímaj ju denne, najradšej vo forme živočíšnych bielkovín, ktoré obsahuje mäso, mlieko, vajcia a syry.
4. Tuky používaj v obmedzenom množstve, radšej rastlinné ako živočíšne, lebo chránia pred kôrnatením-vápenatením ciev.
5. Používaj výrobky z tmavej múky /naturál a cereálne/, pretože obsahujú viac ochranných látok.
6. Jedz často syry a tvaroh, lebo obsahujú dôležitú stavebnú látku-vápnik. Prijímaj v strave vnútornosti pre ich bohatý obsah železa!
7. Denne užívaj a jedz v surovom stave zeleninu a ovocie sú bohatým zdrojom vitamínov, najmä „C“ a minerálnych solí.
8. Prijímaj v potravinách-v strave, keď si hladný, len toľko/energie „kJ„/kalórií koľko je potrebné pre správne udržanie životných pochodov tela so zreteľom na vek, namáhavosť práce-výdaj energie a ročné obdobie.
9. Stravuj sa pravidelne a kultúrne, dodržiavaj v rodine zásady stolovania, stane sa príjemnou udalosťou.
10. Kuchári a gazdinky, osvojte si správnu technológiu prípravy jedál a dodržiavajte ju, aby sa cenné látky v potravinách zachovali v čo najväčšej miere a využite naplno svoju fantáziu pri príprave jedál!

Praktické rady v technológii varenia, prípravy pokrmov a špecialít

Zelenina

1. Zelené vňate sekáme čerstvé tesne pred podaním do pokrmov.
2. Posekané vňate/bylinky/dávame až do hotových jedál.
3. V zime používame posekanú očistenú osušenú mrazenú zelenú vňať a sušené bylinky/zasolenú bazalku uloženú v chlade a pod./.
4. Odkrytý varíme iba špenát, aby nestratil farbu.
5. Pokrájanú čerstvú kapustu a kel pred úpravou nikdy nesparujeme vriacou vodou iba dusíme, lebo odstránime ochranné látky a vitamíny rozpustné vo vode.
6. Aby bol rajčinový pretlak dostatočne hustý, musíme ho variť z čerstvo natrhaných rajčín.
7. Zeleninové pokrmy ani kyslú kapustu, nepripravujeme dopredu /2-3dni/, lebo strácajú vitamínovú hodnotu.
8. Postrúhaná mrkva opražená na tuku pekne zafarbí mäsové polievky a polievky z kostí.
9. Uvarenú zeleninu nenechávame v horúcej vode dlho stáť, lebo za 1hod. stráca viac ako 1/3 vitamínu C.
10. Na krájanie, strúhanie používame nerezové nože, strúhadlá/Fe-železo rozrušuje vit. C/
11. Vodu zo zeleniny uvarenej na zapekanie, šaláty použijeme na prípravu polievky a prívarkov, lebo obsahuje ochranné látky.
12. Očistenú zeleninu a zemiaky zbytočne vo vode nemáčame, lebo sa z nej vylúhujú ochranné látky.
13. Mrkva a rajčiny si zachovajú sviežu farbu, keď ich dusíme tesne prikryté.
14. Hlávkový šalát, čínska kapusta nezvedne, keď ho dáme orezanou plochou do plytkej nádoby s vodou.
15. Prekrojený citrón vždy prykryjeme malou miskou, aby nebol vystavený pôsobeniu vzduchu, alebo ho položíme reznou plochou na tanierik.
16. Reďkovku na ozdobovanie nakrojíme do kríža a vložíme na chvíľu do slanej vody. Kožka sa skrúti a reďkovka dostane tvar tulipána.
17. Aby koreňová zelenina nezvädla, dávame ju do piesku.
18. Postrúhanú a posolenú zeleninu, ako uhorky, tekvicu, kapustu nevytláčame, odstraňovali by sme z nej vitamíny a minerálne látky.
19. Zeleninu nikdy zbytočne nevaríme, /-blanšírujeme-/, lebo tým sa zvyšujú straty vitamínov.

Zemiaky

1. Zemiaky pri varení v šupke nepopukajú, keď do vody prilejeme trošku octu.
2. Zemiaky podľa možnosti varíme v šupke, ktorá ako ochranný obal zabraňuje vylúhovaniu ochranných látok.
3. Aby sa zemiaky uvarili odrazu, musia byť rovnakej veľkosti a sorty.
4. Zemiaky, ktoré pridávame do cesta varíme vždy v šupke.
5. Cestá, do ktorých pridávame zemiaky nikdy dlho nemiesime, lebo rednú.
6. Zemiaky na polievku dáme do vriacej vody, na prílohu do studenej vody, vložené v studenej sa nerozvaria.
7. Keď začnú zemiaky klíčiť, nesmieme ich variť v šupke, ani vodu použiť, obsahujú jedovatý solanín.
8. Strúhané zemiaky nezhnednú zasypané hladkou múkou.

Ovocie

1. Na pripravu ovocných rôsolov sú najlepšie čerstvé ríbezle, egreše, brusnice, kyslé jablká-citrónky, duly.
2. Z dobre vyzretého ovocia sa rôsol nepripraví.
3. Olúpané, pokrájané ovocie nezhnedne, keď ho vložíme do okyslenej vody.
4. Zo sliviek a rajčín ľahko stiahneme kožu, keď ich na sitku ponoríme do vriacej vody.
5. Domáce ovocné lekváre nesplesnivejú, keď ich v horúcej rúre necháme zapiecť, aby sa utvorila kožka, ktorú potom posypeme kyselinou benzoovou, pred použitím ju z lekváru odstránime.
6. Hrozienka a kandizované ovocie pridávame vždy premiešané s preosiatou múkou, aby zostali v pripravenom ceste rovnomerne rozložené.
7. Ovocie na zaváranie používame vždy vyzreté, ale tvrdé.
8. Ovocie na lekváre používame dobre vyzreté mäkké.
9. Ovocné kompóty majú byť mierne osladené, aby sa nezastrela chuť ovocia.
10. Šípky oberáme sýtočervené, tvrdé, pred príchodom mrazov, sušíme v slabo vyhriatej rúre.

Mäso /Pečeň/

1. Pečeň je chutnejšia, jemnejšia, keď ju pred prípravou necháme namočenú v mlieku, vždy solíme až po príprave, inak by stvrdla.
   • Párky vo väčšom množstve sa najlepšie pripravia keď ich vložíme do studenej vody a vyberieme hneď len čo začne vrieť.
   • Keď nemáme chladničku/pokazí sa/, môžeme mäso odložiť na kratší čas zabalené do čistej utierky namočenej v octe a uložíme na chladnom mieste.
   • Mäso vyprážané na prudkom ohni je chutnejšie.

• Pečené teľacie mäso dostane peknú farbu, keď na pekáč pridáme k tuku trošku cukru.
  • Mäso solíme až po opečení na tuku, nepúšťa šťavu.
• Aby sme dosiahli dobrú mäsovú polievku, mäso pokrájame na menšie kúsky a dáme variť do studenej vody.
• Mäso musí byť odležané, ináč by sa nedalo na mäkko pripraviť.
• Mrazené mäso upravujeme ešte v zmrazenom stave
• Do mäsa pri pečení a opekaní nepicháme vidličkou obraciame ho lopatkou, aby z neho nevytekala šťava.
• Mäso pred dusením opečieme(sprudka) na masti/oleji/, aby zostalo šťavnaté.
• Mäso krájame na dávky proti smeru vláken vychladnuté, aby sa nedrobilo.
• Ryby upravujeme ihneď po zabití/vypitvaní/, na druhý deň ich môžeme odložiť iba v chladničke.
• Upravené ryby môžeme odložiť na druhý deň.

Strukoviny

1. Strukoviny namáčame aspoň deň pred varením.
2. Strukoviny, ani iné potraviny navaríme s prídavkom jedlej sódy, lebo ničí vitamíny.
3. Strukoviny nesolíme na začiatku varenia, iba na konci; rýchlejšie sa uvaria.
4. Strukovinové pokrmy biologicky obohatíme, keď ich upravujeme s mliekom.
5. Na varenie strukovín, kávy a čaju vždy používame mäkkú vodu.
6. Strukoviny nesčervivejú, keď ich ukladáme do vzdušných vreciek a trochu posolíme.

Huby

1. Huby pripravujeme len tie, ktoré dobre poznáme.
2. Staré a popučené huby nikdy neupravujeme.
3. V chladničke môžeme uložiť huby na 1 deň.
4. Sušené huby pred úpravou namočíme do vlažnej vody.
5. Sušené huby nesčervivejú, keď ich odložíme do riedkeho vzdušného vrecka zaveseného na suchom vzdušnom mieste alebo do dobre uzavretého pohára.

Zápražky, tuky

1. Hustejšiu zápražku zalievame studenou vodou, aby nezhrčkavela; riedku horúcu zápražku pridáme priamo do vriaceho pokrmu.
2. Zápražky dlho nepreprážame, neprepaľujeme tuk.
3. Na zápražky používane hladkú múku.
4. Pokrmy po pridaní zápražky varíme odkryté, aby tuk nevykypel.
5. Tuku na vyprážanie nedávame veľké množstvo, asi 20-25g na osobu/dávku, aby sa zbytočne pripaľoval
6. Na tom istom tuku môžeme vyprážať iba 1 raz.
7. Červená paprika/paradajkový pretlak/ sa najlepšie rozpustí v teplom tuku, pričom sfarbí pokrm /stratí kyslosť/.
8. Majonéza sa dobre vymieša, ak sú potraviny rovnakej teploty.
9. Zrazenú majonézu môžeme napraviť tak, že ju primiešavame do čerstvého žĺtka.
10. Na zahusťovanie tiež používame maizenu, solamyl – rozpustené v troške vlažnej vody, strúhané zemiaky, prípadne na jemno pokrájanú cibuľku.

Mlieko, syry, vajcia

1. Keď chceme, aby sa na mlieku nevytvorila kožka, pri preváraní ho miešame a po uvarení prikryjeme
2. Prevarené a rýchlo ochladené mlieko vydrží dlhšie.
3. Aby sa mlieko a smotana pridávané do pokrmov nezrazili, rozmiešame ich s múkou.
4. Starší tvaroh môžeme osviežiť čerstvým mliekom, keď ho s ním premiesime.
5. Na varenie mlieka, kávy, čaju máme mať vždy osobitné nádoby.
6. Na varenie mlieka je najvhodnejšia špeciálna prikrytá nádoba s píšťalkou.
7. Drobivé syry krájame tenkým čistím drôtom alebo cvernou.
8. Tavené syry môžeme postrúhať, ak ich necháme v mrazničke zmraziť.
9. Volské oká nesolíme, aby nedostali fľaky.
10. Vajíčka na tvrdo varíme tak, že do vody prilejeme trochu octu, aby pri varení nepukli a nevytiekli.

Cesto, plnky, mandle

1. Varené múčniky pripravujeme vždy s krupicovej múky.
2. Do zemiakového vareného cesta pridávame 1/3 krupice.
3. Vaječné cesto na závarku do polievky nesolíme, lebo vlhne a mäkne.
4. Cesto na domáce rezance po vymiesení musí stáť aspoň 10-15 minút, aby sa dalo ľahko vyvaľkať.
5. Cesto na halušky len zamiešame, aby sa neťahalo.
6. Krehké cesto pripravujeme s hladkej alebo polohladkej múky.
7. Krehké cestá dlho nemiesime, aby neboli pieskové.
8. V mastnej nádobe alebo mastným šľahákom tuhý sneh z bielkov neušľaháme.
9. Aby sneh z bielkov zostal po ušľahaní tuhý, dobre je pridať doň trochu práškového cukru a spolu ešte prešľahať.
10. Bielky ušľaháme natuho s prídavkom soli alebo citrónovej šťavy
11. Aby múčniky pri pečení nezhnedli, položíme na ne čistý papier.
12. Horúce múčniky nedávame vychladnúť do prievanu.
13. Horúci závin prikryjeme, aby sa dobre krájal.
14. Do kysnutých pečených múčnikov je z tukov najvhodnejší olej.
15. Kysnuté pečené múčniky po upečení ihneď prikryjeme, aby zostali mäkké.
16. Cestá sa ľahšie vyvaľkajú, ak ich zarobíme vlažnou tekutinou.
17. Krémové prášky a maizenu pridávame do vriaceho mlieka tak, že ich najprv rozmiešame v malom množstve studeného mlieka.
18. Uvarené krémy chladíme v studenej vode, občas ich pomiešame, aby sa neutvorila kožka.
19. Aby cesto na palacinky netvrdlo zarobíme ho studeným mliekom a vodou.
20. Palacinkové cesto sa pripaľuje vtedy, ak je veľmi sladké.
21. Kryštálový cukor sa veľmi dobre rozpustí v teplej vode bez octu/podobne umelé sladidlá/.
22. Aby kakao(do plniek)zostalo hladké, pridáme trochu maizeny, s ktorou ho rozmiešame a povaríme.
23. Mandle ľahko olúpeme, ak ich na site, alebo dierkovanej naberačke ponoríme na niekoľko minút do vriacej vody /podobne na chvíľu-rajčiny, atď./
24. Olúpané mandle musíme opláchnuť studenou vodou, aby zostali pekné biele/osušíme, snažíme/.
25. Aby mandle pri sekaní neodskakovali, posypeme ich práškovým cukrom.

Káva, čaj, pečivo maslo, iné

1. Kávu najlepšie vylúhujeme, keď ju jemne čerstvo zomletú zalejeme vriacou mäkkou vodou.
2. Zomletú kávu alebo korenie ukladáme v tesne uzavretých nádobkách-označených koreničkách aby aróma nevyprchala.
3. Čaj (čierny, zelený, bylinkový) nevaríme, iba sparujeme vriacou vodou, necháme prikrytý, dlhšie ho povaríme, keď ho podávame/ruský/ pri hnačkách, aby sa vylúhovali triesloviny.
4. Šípky na čaj povaríme asi 10 minút v sklenej alebo smaltovanej nepopukanej nádobe.
5. Aby sme pri tepelnej úprave pokrmov neprerušovali var, na dolievanie používame horúcu vodu s varnej kanvice.
6. Chlieb, pečivo nevyschne, keď ho vložíme do trochu pootvoreného igelitového vrecka.
7. Staršie pečivo zmäkne v horúcej rúre, nikdy nie v mikrovlnke.
8. Mrazené potraviny v zásobe udržujeme v zmrazovacom priestore-mrazničke, aby sa nerozmrazili.
9. Do presoleného pokrmu môžeme pridať niekoľko očistených, pokrájaných zemiakov, ktoré po uvarení z neho vyberieme.
10. Maslo zostane čerstvé, keď ho v nádobe prichytené o dno, zalejeme posolenou vodou, ktorú denne vymieňame.
11. Posolený olej v chlade nestuhne.
12. Aby sklená nádoba, keď do nej lejeme horúcu tekutinu nepukla, musíme ju najprv zohriať malým množstvom horúcej vody.
13. Mäso naklepávame cez mikroténový sáčok, nebudú nám odskakovať kúsky.
14. Pri naklepávaní rošteniek môžeme použiť trochu strúhanky, mäso je pri úprave jemnejšie.
15. Aby želatína netratila rôsolovitosť, nesmieme ju variť, ale iba rozpustiť v teplej vode.