Použitie bylín v kuchyni

Aníz (Pimpinella anisum)

Pochádza zo Stredomoria a Malej Ázie, je jedným z najstarších a najrozšírenejších korení. Podporuje trávenie, povzbudzuje chuť k jedlu a súčastne ukľudňuje.

Je vhodný pri nervozite a nervových poruchách, ktoré vyvolávajú nechutenstvo. Ako čaj sa podáva pri nachladnutí, kašli a prieduškových poruchách.

Použitie v kuchyni:

Celé alebo drtené semená sa používajú do jablkových koláčov, chleba, pečiva a cukroviniek, k nakladaniu cvikle, duseným hubám- šampiónom. Pridáva sa i k mäsu, zvlášť v indickej a čínskej kuchyni. Príjemne pôsobí v hruškovom alebo jablkovom kompóte spolu s badyánom.

Listy a kvety sa primiešavajú do ovocných šalátov a používajú sa k zdobeniu jedál. Vyrábajú sa z neho likéry. Treba ho chrániť pred svetlom v dobre uzavretej nádobe.

Bravčové s anízom

120g

bravčového stehna alebo pliecka

štipka drteného anízu

1 ks

pálivá paprička

10g

cibule

1-2 ks

listy mäty piepornej

10g

masti/oleja

3g

solamyl, škrobová múčka na prípadné zahustenie

Na oleji alebo masti speníme jemno nakrájanú cibuľku, pridáme na väčšie kocky nakrájané mäso a opečieme. Pridáme aníz, papričky, soľ, podleje menším množstvom vody a podusíme domäkka. Pred podávaním pridáme mätu, ako prílohu dusenú ryžu.

Artičok (Cyryna scolymus)

Je vyhľadávaný predovšetkým v kuchyniach južných štátov. Ma však i liečivé a ozdravujúce účinky. Je vhodný pre diabetikov, má priaznivé účinky na krvný obeh, pretože napomáha vylučovaniu cholesterolu. Pri tepelnej úprave uvoľňuje toxíny.

Použitie v kuchyni:

Dodáva pikantnú chuť rôznym šalátom, omáčkam, je nezbytnou súčasťou francúzskej a talianskej kuchyne.

Artičoky v pikantnej omáčke

1 ks

artičok na porciu

zväzok petržlenovej vňate, estragónu a žeruchy,

kerblíka a niekoľko stebiel pažítky

5g

lyžička kapary

10g

olivového oleja (veľká lyžička)

nakrájaná nakladaná uhorka

3g

estragónového octu, citrónová šťava

Artičokom odrežeme stopku, umyjeme ich a olúpeme a necháme máčať v studenej vode. Potom srdiečka vložíme do hrnca s osolenou vriacou vodou a varíme do zmäknutia (asi 30 minút). Vyberieme a necháme odkvapkať.

Všetky bylinky jemne nasekáme, pridáme uhorky, kapary, olivový olej, ocot a citrónovú šťavu. Omáčku nalejeme do misiek a pridáme srdiečka artyčokov.

Badyán (Illicium Verum)

Nazývaný aj hviezdičkové korenie. Sú to plody čínskeho stromu Illicium Verum a používajú sa sušené. Semená podporujú trávenie a chuť k jedlu, uľahčujú pri kašli, bronchitíde, nadýmaniu a reumatizme. V niektorých prípadoch môžu nahradiť aníz.

Použitie v kuchyni:

Silice zo semien slúžia ako ochucovadlo, náhrada za aníz.

Sušené semená sa používajú ako korenie. Je ich možné pridávať do pečiva, lekvárov, nápojov, kompótov, zvlášť do jabĺčkových a hruškových na zvýraznenie chuti, ďalej do rôznych omáčok a orientálnych zmesí.

Hovädzie plátky s badyánom

100g

hovädzej sviečkovej (falošnej, hovädzieho zadného)

3g

sójovej omáčky - malá lyžička

5g

lyžička žltého vína

5g

oleja

cípok badiánu

solamyl - škrobová múčka

¼ lyžičky, trošku glutasolu (wei-su)

Na plátky (kocky) nakrájané osolené mäso zmiešame so sójovou omáčkou a vínom, zľahka opražíme na rozpálenom oleji. Vložíme do hlbšieho kastróla (woku) spoločne s badyánom a varíme bez pokrývky pokiaľ mäso nezmäkne.

Zahustíme solamylom, maizenou rozmiešanou v studenej vode, pridáme glutasol, trošku prisoľme.

Bazalka pravá (Lamiaceae)

Pôvodom z Indie, pre svoju zvláštnu jemnú aromatickú vôňu je veľmi obľúbená v kuchyniach celého sveta, hlavne v talianskej. Jej listy majú liečebné účinky. Ponorené na niekoľko hodín do vína je možné ich použiť ako tonikum.

Pridávajú sa do čaju na podporu trávenia. Bazalka má široké použitie v aromaterapii, vdychovanie niekoľko kvapiek silice zmierňuje duševnú únavu. Výťažok z čerstvých listov sa pridáva do osviežujúceho kúpeľa.

Použitie v kuchyni:

Surové listy sa používajú do zeleninových šalátov, najlepšie rozotrené s olejom, či jemne natrhané na kúsky. Ich výrazná chuť sa vhodne doplňuje s cesnakom.

Bazalka je výborná do zálievok a aromatických octov.

Do omáčok a ďalších tepelne upravovaných jedál sa pridáva až „nakoniec“.

Palacinky s bazalkovou náplňou

dávka – 4ks palaciniek

Cesto:

60g

hladkej múky

5 ml

piva

5 ml

mlieka

40g

vajce 1ks

25g

rozpusteného masla, soľ

Náplň:

15g

masla

5g

cibuľka, strúčok cesnaku - prelisovaný

115g

malých pokrájaných hríbikov

115g

žervé

40g

rozšľahané vajce

½

polievkovej lyžičky bazalky, soľ,

mleté biele korenie

Zálievka:

0,3 dl

smotany,

30g

strúhaného syru (parmezán, eidam)

Suroviny na cesto asi 1 minútu mixujeme. Hotové cesto necháme 1 hodinu odležať. Na panvici rozpustíme maslo a osmažíme cibuľu s cesnakom. Pridajme huby a veľmi krátko podusme. Pridajme ostatné prísady, necháme vychladnúť v chladničke. Na panvici rozpustíme troch masla a obvyklým spôsobom vysmažíme palacinky.

Naplníme ich zmesou, zvinieme alebo zložíme a dáme do ohňuvzdornej misy. Posypeme strúhaným syrom a zalejeme

Smotanou. Zapekáme v dobre vyhriatej trúbe asi 20 minút.

Baza čierna (Caprifoliacae)

Má mnohonásobné využitie, šťavy a zavareniny pomáhajú pri liečení bronchitíd a neuralgií, odvar z kvetov je vhodný pre starostlivosť o pleť a oči. Kvety sa používajú k príprave mastí na popáleniny a výrony. Bazový ocot pomáha znižovať horúčky. Niektoré odrody bazy môžu precitlivelým ľuďom spôsobovať žalúdočné a črevné ťažkosti. Kvety je vhodné zberať za suchého a teplého počasia.

Použitie v kuchyni:

Veľmi známe sú rôzne domáce bazové vína, likéry, limonády, zaváraniny a sirupy. Pre svoj bohatý obsah vitamínu C sú nepostrádateľné predovšetkým v zimnom a predjarnom období. Ružice kvetu sa obaľujú a smažia ako rezne(kosmatice).

Bazová limonáda z kvetov

4,5 l

vody

700g

cukru

1 ks

citrón, šťava a tenko olúpaná kôra

2 x

polievková lyžica vinného octu alebo jablčného muštu

12 ks

bazových kvetov

Do nádoby dáme cukor, zalejeme vriacou vodou a miešame, dokiaľ sa cukor úplne nerozpustí. Do vychladnutého roztoku pridáme citrónovú šťavu a kôru, ocot a bazové kvety, necháme prikryté lúhovať 24 hodín.

Precedíme a ponecháme dva týždne rozležať.

Podávame chladené, prípadne s ľadom.

Bobkový list (Laurus nobilis)

Jedná sa o listy stále zeleného stromu či kra vavrínu,

Rastie prevážne v subtropických podmienkach. Používajú sa predovšetkým listy ale aj plody. Nálev z listov podporuje trávenie a chuť k jedlu. Silice z plodov sú doporučované pri reumatických bolestiach a na masáže pri podvrtnutiach (výronoch).

Použitie v kuchyni:

Bobkový list je jedným z najpopulárnejších a najuniverzálnejších korení – do omáčok, marinád, polievok, dusených jedál, ku všetkým druhom mäsa, zverine a rybám. Plody sú pridávané do piva pre zvýraznenie chuti. Podľa starého zvyku sa listy kladú do múky ako prostriedok proti zrniarom čiernym.

Teľací plátok na bobkovom liste

10g

maslo

100g

teľací plátok (stehno, pliecko)

10g

cibuľa nadrobno nakrájaná

1 ks

sušený bobkový list

1 dl

suchého bieleho vína

0,4 dl

smotany

soľ, biele korenie

Na panvici necháme na masle zosklovatieť cibuľku,

vložíme do nej teľacie plátky a posypeme ich rozdrtenými

bobkovými listami. Potom ich obrátime a do panvice(woku) pridáme víno, podusíme 5 minút bez pokrývky. Pridáme smotanu a dobre premiešame. Podľa chuti osoľme a okoreníme, podávame s dusenou ryžou.

Cesnak kuchynský (Allium sativum)

Pôvodom pravdepodobne zo strednej Ázie, veľmi rýchlo sa rozšíril na ostatné kontinenty. Je dôležitý a patrí do našej kuchyne. Má výraznú ostrú chuť a vôňu. Obsahuje určité množstvo železa, enzýmy, vitamíny (predovšetkým A, B1-B2, PP a C) a ďalšie minerálne látky. Povzbudzuje chuť k jedlu a podporuje trávenie. Pôsobí ako mierme preháňadlo. Užíva sa ako antibiotikum, k prečisteniu krvi, zníženiu krvného tlaku a pri kataroch, ako prevencia proti nachladnutiu, parazitom, úplavici apod.

Čerstvá šťava zo strúčku cesnaku je účinnejšia ako esencia a pôsobí na vývoj baktérií.

Použitie v kuchyni:

K ochutenie šalátov (stačí strúčkom cesnaku potrieť šalátovú misku), do zálievok a marinád. Je vhodný do všetkých slaných pokrmov, či už do mäsitých, zemiakových alebo vaječných jedál, cestovín, dusenej zeleniny atd.

Je z neho možné pripravovať cesnakový olej alebo ocot.

Najväčšiu účinnosť má v surovom stave, variť sa má čo najkratšiu dobu.

Baranie alebo hovädzie stehno špikované cesnakom so zázvorom (ďumbierom)

200g

mäsa (pripravujeme z väčšieho kusu 800g)

1 ks

hlavička cesnaku

15g

masla

10g

cibuľa

1 x

lyžička paprikovej pasty a suchého vína 0,5dl

soľ, zázvor - ďumbier, (citrónová šťava)

5g

hladkej múky, maslo

Stehno prešpikujeme cesnakom, potrieme mletou paprikou, osolíme a posypeme zázvorom. Na masle speníme pokrájanú cibuľku a mäso zo všetkých strán opečieme. Podlejeme vínom a vodou, ev. citrónovou šťavou a podusíme do mäkka. Podľa potreby podlejeme vodou, šťavu zahustíme v malom množstve tuku orestovanou múkou rozmiešanou v troške studenej vody a povaríme. Pred podaním pridajme lyžičku masla.

Estragon (Artemisia dracunculus)

Patrí neodmysliteľne do všetkých kuchýň krajín Stredomoria, predovšetkým francúzskej, ale i u nás má svoju tradíciu. Okrem využitia v kuchyni má blahodárne účinky na trávenie, povzbudzuje chuť k jedlu, osviežuje dych a pôsobí ako uspávací prostriedok. Koreň estragónu sa užíva proti bolestiam zubov.

Použitie v kuchyni:

Je veľmi rozmanité. Najznámejší je estragónový ocot, ďalej octové zmesi pre prípravu studených omáčok, tatárskej, holandskej atd. Spolu s kerblíkom (Anthriscus cerefolium) a zeleným petržlenom tvorí tzv. „bouquet garni“- zväzok byliniek, ktorý sa vkladá do pripravovaných polievok a omáčok. Používa sa k nakladaniu, do horčíc a bylinkových masiel, do plniek a grilovacích zmesí. Zmrazené estragónové listy v kockách ľadu obohacujú vôňou niektoré chladené nápoje.

Huby plnené estragónom

115g

veľkých húb (dubáky, suchohríby, kremenáče)

45g

čerstvých rožkov

1g

prelisovaný strúčok cesnaku

5g

malá cibuľa nadrobno pokrájaná

3g

½ polievkovej lyžice nasekaného estragónu

20g

vajce –až 1ks, soľ (trošku mlieka)

30g

strúhanky

20g

olej na smaženie, biele korenie

Od očistených húb oddelíme nožičky tak, aby sa nám nepoškodili klobúčiky. Nohy nakrájame nadrobno. Čerstvé rožky nakrájame na kocky, vložíme do misky a dôkladne premiešame s prelisovaným cesnakom, cibuľou, estragónom, vajcom a nožičkami húb, osolíme a okoreníme.

Touto zmesou opatrne naplníme klobúčiky húb. Klobúčiky húb obaľujeme v druhom rozšľahanom vajci a strúhanke. Smažíme 4 minúty na panvici so zosileným dnom.

Po usmažení necháme odkvapkať a ihneď podávame s bylinkovou omáčkou a dusenými novými zemiakmi.

Bylinková omáčka

(bylinky je možné rôzne kombinovať, alebo používať jednotlivo)

½ pl

cesnak, estragón, medovka,

ligurček (Levisticum officiale)

tymián

1 pl

zelený petržlen (bazalka)

½ pl

vinný ocot

10g

½ks žĺtok (celý malý)

140 ml

olivový olej, soľ

Žĺtok šľaháme asi 1 minútu, potom za stáleho šľahania pridávame olej po kvapkách, aby sa majonéza nezrazila.

Po zašľahaní do ½ oleja, až keď majonéza začína hustnúť, zašľahajme olej. Pridávame po kvapkách ďalší olej až kým

Majonéza celkom nezhustne. Ak sa začne zrážať opatrene vmiešame ďalší žĺtok. (Pre uľahčenie majonézu môžeme

spraviť v mixéri s trochou horčice, ak to máme vyskúšané) Do hotovej majonézy pridáme posekané bylinky.

Fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare)

Jedna z najdlhšie pestovaných rastlín v histórii, zvlášť býval cenený starými Rimanmi. Má rôznorodé použitie. Čaj z fenikla je veľmi účinný prostriedok proti zápche a nadýmaniu a je vhodný i pre deti. Uľahčuje odkašliavanie. Žuvanie semien zaháňa hlad a zlepšuje zažívanie.

Znižuje toxické pôsobenie alkoholu na organizmus. Vo veľkých dávkach je škodlivý.

Použitie v kuchyni:

Možno použiť prakticky všetky časti rastliny. Semená sa používajú do omáčok, k rybám, do rôznych múčnikov, k nakladaniu niektorých druhov zelenín – cvikle.

Lístky fenikla možno úspešne použiť k plneniu tučnejších rýb, sypeme nimi šaláty i dusenú zeleninu. Do šalátov môžeme pridávať i mladé lodyhy alebo hľuzovité bázy (tzv. fenikel florenský).

Fenikel s rokfortovou omáčkou

80g

feniklová hľuza (fenikel florenský)

10g

masla

10g

hladkej múky

70 ml

mlieko s feniklovým vývarom (až 1 dl)

20g

strúhaného rokfortu

5g

smotanového bieleho jogurtu (lyžička)

Ozdoba

lyžička nasekaných feniklových a petržlenových listov, mleté korenie

Feniklové hľuzy pozdĺžne prekrojíme, vložíme do hrnca a zalejeme vodou. Varíme na miernom ohni asi 15-20 minút, než zmäknú. Necháme odkvapkať, časť vývaru 1-2dl si odložíme.

Omáčka: do rozpusteného masla pridáme múku a usmažíme bielu zápražku. Postupne pridávame mlieko s vývarom a necháme 2 minúty prevariť, dokiaľ nezískame hladkú omáčku, ktorú odstavíme. Potom pridáme strúhaný syr –rokfort, podľa chuti okoreníme a vmiešame biely jogurt.

Za stáleho miešania necháme prehriať ešte niekoľko minút (nesmie sa variť!).Fenikel dáme do servírovacej misky na cestovinu a zalejeme omáčkou, prizdobíme.

Jalovec - Borievka (Juniperus communis)

Plody (bobule) jalovca sa používajú na korenenie jedál a nápojov, majú diuretické vlastnosti a pomáhajú liečiť zápaly močového mechúra. Pôsobia tiež rovnako priaznivo pri svalových ťažkostiach. Nesmie sa používať v tehotenstve a pri chorobách ľadvín.

Použitie v kuchyni:

Pre svoju sladkastú, živicu pripomínajúcu chuť je jalovec vhodnou prísadou do paštét, marinád a plniek. Pridáva sa k „divokému koreniu“ a je prakticky vždy potrebný pri úprave zveriny, hodí sa však napríklad i k úpravám bravčového alebo teľacieho mäsa. Borievky sa často pridávajú do kyslej kapusty, omáčok, šunky a hlávkovej kapusty. Jalovcom sa ochucuje borovička, gin a iné alkoholické nápoje.

Marinované bravčové rebierko s jalovcom a cesnakom

15 ml

olivového oleja

2 ks

drtené borievky

2g

rozotrený strúčok cesnaku, soľ, korenie

150g

bravčové rebierko asi 2 cm hrubé

5g

hladkej múky

70 ml

suchého vína (jablčného)

Olej, borievky, cesnak, soľ a korenie zmiešame v miske. Bravčové rebierka mierne naklepeme a zrovnáme do plytkej misky, zalejeme uvedenou marinádou, aby boli celkom potopené. Zakryté necháme cez noc odležať, najmenej však 3 hodiny. Potom rebierka vyberieme a necháme odkvapkať. Marinádu prelejeme do veľkej nahriatej panvice(woku), do horúcej marinády vložíme rebierka a na miernom ohni podusíme 10 minút z každej strany. Správne pripravené mäso nesmie mať ružovú farbu, kontrolu prevedieme vpichnutím ostrým nožom do najsilnejšej časti mäsa. Potom rebierka preložíme na nahriaty tanier. Do horúcej šťavy z mäsa vmiešame múku, prilejeme jablčné víno a necháme prejsť varom. Rebierka vložíme opäť na panvicu, prehrejeme a ihneď podávame.

Príloha: jemná zemiaková knedľa, dusená ryža, zemiakové šúľance

Kardamon pravý (Elettaria cardamomum)

Tropický, vytrvalý bylinný ker, pôvodom z orientu, kde je veľmi používaným korením. Vývary zo semien sú užitočné pri nadúvaní, poruchách trávenia a bolestiach hlavy. Žuvanie semien osviežuje dych.

Použitie v kuchyni:

Celé semená sa používajú do marinád, likérov, punčov, vareného vína a rôznych nálevov. Mleté semená sú vhodnou prísadou do koláčov, rôznych druhov chleba, sušienok, k okoreneniu ovocných šalátov. Kardamom je nedeliteľnou súčasťou karí pokrmov v orientálnej kuchyni.

Kuracie puláo

250g

štvrtka kurčaťa

15g

šalotky (cibule)

130g

premytej ryže

2 ks

zrniek kardamomu

2 ks

hrebíček (klinčekov), kúsok škorice

20g

rastlinný stužený tuk

10g

orechy/ mandle

40g

natvrdo uvarené vajce

15g

cibuľka na osmaženie (červená)

Kurča a šalotky uvaríme domäkka. Na tuku osmažíme za stáleho miešania korenie a ryžu, pridáme kurací vývar v pomere k ryži 5:3. Osolíme a varíme na miernom ohni dokiaľ ryža nie je sypká. Potom vmiešame orechy a polené mandle. Celé alebo porciované kurča preložíme na misu a obložíme ryžou. Ozdobíme štvrtkami

vajec a osmaženou cibuľkou.

Trebuľa voňavá (Anthriskus cerefolium)

Pôvodom z juhovýchodnej Európy a juhozápadnej Ázie.

V súčastnej dobe v našej kuchyni je neprávom zabúdaná.

Listy sú zdrojom vitamínu C, karoténu, železa a horčíka.

Výťažok z trebule voňavej(kerblíka) pridaný do čaju podporuje trávenie a zmierňuje poruchy obehovej sústavy, pečeňových ťažkostí a chronických katarov. Je mierne močopudný.

Použitie v kuchyni:

Je ju možné použiť všade tam, kde je zelený petržlen, prípadne estragón. Čerstvé listy majú príjemnú vôňu a spoločne s vňaťou sa hodia k ochutenie šalátov, na chlebíčky, do vaječných jedál, polievok, k rybám a rôzne upravovaným mäsám. Vhodná je do bylinkového masla, omáčok alebo tvarohových pomazánok. Čerstvé lístky sa pridávajú do varených jedál až na záver.

Pstruh plnený s trebuľovou omáčkou

15g

maslo

20g

cibuľa, nadrobno pokrájaná

3-5g

jemnej strúhanky

20g

nadrobno nakrájaných húb

¼ ks

citrónová šťava a kôra

¼ ks

šálka nasekanej trebule voňavej na plnku

soľ, ml. korenie

1 ks

stredne veľký pstruh (asi 600g – očistený, vypitvaný)

Na rozohriatom masle dozlata osmažíme cibuľku.

V mise zmiešame strúhanku, huby, citrónovú šťavu a kôru

a trebuľu voňavú. Osolíme, okoreníme, pridáme osmaženú cibuľku. Vzniknutou hmotou naplníme pstruhy alebo inú rybu. Navrch pridáme kúsok masla a v dobre vyhriatej rúre zapekáme asi 15 min (mikrovlnka zapekania funkcia crisp)

Potom ešte 5 min grilujeme alebo opekáme na ražni.

Príloha: dusené zemiaky a zeleninová obloha.

Rasca - Kmín (Carum carvi)

Je jedným z najstarších používaných korení. Má špecifickú arómu, ktorú mu dodáva predovšetkým silica, obsiahnutá v

V plodoch a listoch. Pôsobí dobre na zažívanie, odvar sa používa pri nadúvaní a nadmernej tvorbe plynov. Pôsobí ako dezinfekcia tráviaceho traktu, osviežuje dych.

Použitie v kuchyni:

Je neodmysliteľný pri príprave bravčového alebo husi s knedľou a kapustou. Pridáva sa do polievok, omáčok, chleba, pečiva, slaných sušienok, pri varení zemiakov, ku konzervácii a do likérov - kmínky. Čerstvé mladé rascové lístky sa používajú ku koreneniu polievok šalátov, bylinkových omáčok a tvarohových pomazánok. Je možné ho spotrebovať celý, mletý aj drtený.

Baranie alebo bravčové stehno(pliecko) na kmíne

1kg

baranie alebo bravčové stehno

soľ, ml. korenie

1 x

lyžička kmínu

1 x

lyžička nastrúhanej cibuľky

1 x

kávová lyžička cesnaku

1 x

kávová lyžička červenej papriky

2 x

lyžice nastrúhaného chleba

30g

masť na vymazanie pekáča

Mäso zbavíme blán a tuku, naklepeme, osolíme a potrieme pastou zo strúhanej cibule, cesnaku, papriky a mletého korenia. Do pekáča vymazaného masťou vložíme stehno, podlejeme a pozvoľna dusíme asi ½ hodiny. Potom posypeme kmínom a strúhaným chlebom, asi 2 hodiny

Pečieme do zlatista.

Kôpor (Anethuum graveolens)

Pochádza z orientu, v Európe sa však pestuje už najmenej od 3. storočia n. l. Na organizmus má ukľudňujúce účinky, pôsobí proti nespavosti, nadúvaniu, je mierne močopudný. Používa sa tiež pri bolestiach hemoroidov. Čaj z kôpru je vhodný pre posilnenie dojčiacich matiek.

Použitie v kuchyni:

Používa sa vňať a semeno. Vňať je veľmi vhodná do uhorkového šalátu, ale i do šalátu hlávkového, rajčinového, alebo zemiakového. Pridáva sa do omáčok, polievok a tvarohových pomazánok, do bylinkového masla a octu, ako prísada pri nakladaní zeleniny a húb.

Zemiakový šalát s kôprom a pažítkou

300g

veľké zemiaky asi 4 ks

15g

polievková lyžica nakrájanej cibule,

10g

lyžica nasekanej petržlenovej vňate

10g

lyžica nasekanej pažítky

10g

lyžica nadrobno nasekaného kôprového kvetu

30g

3 polievkové lyžice majonézy

15g

lyžica smotany alebo bieleho jogurtu

soľ, korenie

Zemiaky olúpeme, nakrájame na malé kocky,

Pridáme cibuľu, petržlenovú vňať, pažítku a kôpor majonézu rozmiešame so smotanou(jogurtom), osolíme, okoreníme,

pridáme ku zemiakom, opatrne premiešame a necháme niekoľko hodín odležať v chlade.

Koriander (Coriandrum sativum)

Koriander je pestovaný ako liečivá a kuchynská bylina už oddávna. Bývali mu prisudzované zázračné účinky. Povzbudzuje tvorbu žalúdočných štiav, pôsobí proti škodlivým baktériám v zažívacom ústrojenstve, odstraňuje

Nadúvanie a kŕče tráviaceho traktu. Uplatňuje sa i pri reumatizme a bolestiach kĺbov.

Použitie v kuchyni:

V miernej dávke sa používajú i čerstvé listy, napr. pod mäsá, do šalátov a k zdobeniu, predovšetkým však suché plody, a to celé alebo mleté. Je vhodný ku koreneniu nakladanej zeleniny a húb, pri údení mäsa a výrobe údenín, do likérov, jablkových koláčov, pečiva, sušienok a marmelád. Je súčasťou indického karí a niektorých druhov čatní.

Šošovicová polievka s koriandrom

5g

rastlinný olej

10g

cibuľa

30g

šošovica

140 ml

rajčinovej šťavy (pretlak, voda, cukor)

70 ml

vody

2g

malá lyžička mletého koriandru

2g

malá lyžička nadrobno nasekaných koriandrových listov

soľ, mleté korenie

V hrnci osmažíme na oleji cibuľku do sklovita, pridáme šošovicu a smažíme niekoľko minút. Šošovicu zalejeme rajčinovou šťavou a vodou, osolíme, okoreníme a pridáme mletý koriander podľa chuti. Uvedieme do varu a na miernom ohni varíme približne 20 minút. Polievku podávame horúcu, posypanú nasekanými koriandrovými lístkami.

Ligurček lekársky (Levisticum officinale)

Známy aj ako americký zeler alebo jednoducho maggi. Príjemne aromatická rastlina, používaná predovšetkým v kuchyni. Má však i liečivé účinky: priaznivo ovplyvňuje vylučovanie tráviacich štiav, zmierňuje bolesti pri nadúvaní, podporuje činnosť srdca, pečene a sleziny. Účinný je pri reumatizme a všeobecnej slabosti. Predpisuje sa pri opuchnutiach. Je zakázaný osobám trpiacim ľadvinovými chorobami a v tehotenstve.

Použitie v kuchyni:

Je vhodný do polievok a pri varení zemiakov. Nadrobno posekaný ochucuje zeleninové šaláty, plnky, karbonátky, omáčky, tvarohové pomazánky, bylinkové maslá a pod. Používajú sa predovšetkým listy (čerstvé alebo sušené), semená, ktoré sa pridávajú do likérov a osviežujúcich nápojov, chlebového cesta a pečiva, ďalej okolíky - lodyhy a pre lekárske účely tiež koreň, z ktorého sa rovnako ako z listov robia liečivé odvary.

Domáci chlieb (pečivo) s ligurčekovým semienkom

15g

čerstvého droždia

1g

½ čajovej lyžičky cukru

425 ml

vlažnej vody

4g

2 čajové lyžičky soli

350g

hrubej múky

350g

hladkej múky

5g

1 lyžica oleja

40g

stredne veľká nastrúhaná cibuľa

5g

1 lyžica ligurčekových semiačok

Z droždia, 2-och polievkových lyžíc vlažnej vody a cukru pripravíme kvások a na teplom mieste ho necháme vykysnúť. Múku premiešame so soľou, kváskom, olejom, cibuľou a vodou a spracujeme na vláčne cesto. Keď sa cesto nechytá misy, prikryjeme ho utierkou a na teplom mieste necháme 1-2 hodiny kysnúť. Potom ho dáme na lopár

a 5 minút miesime(hnetieme). Sformujeme do tvaru rožkov alebo bochníkov položíme na vymastený plech a necháme ešte 20 minút v kľude. Potom potrieme vodou a posypeme semienkami ligurčeku. V rúre vyhriatej na 230°C pečieme 10 minút, potom zmiernime teplotu na 200°C a pečieme

5-20 minút podľa veľkosti pečiva. Vyberieme z trúby a necháme vychladnúť.

Majoránka (majorana hortensis)

V staroveku bývala kultovou rastlinou a bola jej prisudzovaná čarovná moc. Obsahuje trieslovinu, horčinu a silicu. Zvyšuje sekréciu žalúdočných štiav, ukľudňuje zažívací trakt a podporuje tvorbu žlče. Má priaznivé účinky pri nadúvaní, črevnej kolike a neurózach. Rovnako pomáha pri nachladnutí a bolestiach hlavy. Vývary alebo silice sa pridávajú i do kúpeľov alebo zábalov pre zmiernenie reumatických bolestí. Podporuje dobrý spánok.

Použitie v kuchyni:

Korenia sa ňou polievky, hlavne zemiakové, hrachové, hubové a gulášové, dusené mäsá, dáva sa do paštét a údenín a samozrejme nesmie chýbať pri žiadnej zabíjačke. Pridáva sa do vaječných jedál, sekaných a karbonátov, do pizze, rizota, cestovín a rôznych omáčok. Z nálevu sa pripravuje aromatický a liečivý čaj. Používa sa čerstvá i sušená. Podobne používame aj OREGANO (pamajorán), má však aromaticky trochu inú jemnejšiu chuť, používa sa najme v kuchyniach južných krajín.

Ryba - rybie filé v červenej košeli

100g

filé (porcia ryby 150g)

7g

tenký plátok anglickej (oravskej) slaniny

10 ml

lyžička mlieka

5g

hladká múka

5g

lyžička oleja

5g

cibule

citrónová šťava

120g

rajčín

tymián a majoránka, soľ, biele korenie, cukor

Očistené porcie ryby pokvapkáme citrónom, osolíme a necháme ½ hodiny odležať. Potom namočíme v mlieku, obalíme v múke a krátko opečieme alebo grilujeme. Potom ich obaľme v slanine a opečte na panvici, podľa chuti dosolíme a pokvapkáme citrónovou šťavou. Medzitým na oleji speníme cibuľku, na ňu vložíme pokrájané olúpané rajčiny a za stáleho miešania urobíme hustú omáčku.

Ochutíme soľou, cukrom, tymianom, majoránkou a korením.

Omáčku prelejeme na rybu a podávame so zemiakmi alebo chlebom.

(Rybu, filé i omáčku môžeme pripraviť v mikrovlne.)

Mäta pieporná (Mentha piperita)

Vysoko cenená bylina, objavuje sa už v gréckej mytológii, podobne ako kmín a kôpor. Bola symbolom pohostinnosti a duševného kľudu. Ako liečivá bylinka

má mnohostranné využitie. Pri nachladnutí sa inhalujú kvapky silíc, nálev s medom je veľmi prospešný pri chrípke, bronchitíde a zažívacích ťažkostiach, studený čaj je vhodný pri čkaní a nadúvaní. Olej z mätových listov sa užíva ako masážny prostriedok pri migrénach, reumatických bolestiach a bolestiach svalov. Doporučuje sa pri nemociach pečene a žlčníka, údajne povzbudzuje činnosť pohlavných žliaz.

Použitie v kuchyni:

Používa sa samostatná alebo v zmesiach s inými bylinkami( šalvia, yzop, saturejka, ligurček) do plniek, sekaného mäsa, syrov, tvarohových pomazánok a k dusenej zelenine. Osviežuje dych, pridáva sa do rôznych chladených nápojov, veľmi priaznivo pôsobí mätový čaj. V domácnosti sú mätové listy doporučované pre odpudzovanie mravcov a bĺch, redukujú tabakový dym a odháňajú myši.

Rajčinový kokteil s mätou

0,75 l

3 šálky šťavy z čerstvých rajčín (z odšťavovača)

70g

2 lyžičky cukru

30g

lyžička worchesterovej omáčky

30 ml

lyžička sherry (portského vína, koreneného vína)

20g

pokrájanej cibule, soľ, biele korenie

2 čerstvé výhonky mäty piepornej

Všetky súčasti zmiešame a necháme odležať 1-2 hodiny v chladničke, potom vyberieme mätu a podávame.

Medovka (Melisa officinalis)

Silno a príjemne vonia citrónom. Je korením a liečivou rastlinou, ktorej sa už oddávna prisudzuje priaznivý vplyv na obveselenie mysle a zádumčivosť. Najkvalitnejšie sú mladé listy, a to ako korenie i pre liečivé účinky. Má ukľudňujúce účinky, odstraňuje stavy napätia, zlepšuje trávenie a tvorbu žlče. Ovplyvňuje znižovanie krvného tlaku, tíši migrénu. Pomáha pri bolestivej menštruácii a ochorení močových ciest. Čerstvé listy sa prikladajú pri bodnutí hmyzom alebo na vriedky.

Použitie v kuchyni:

Medovka je vhodná predovšetkým do bylinkových čajov, čerstvé lístky ochucujú zeleninové a ovocné šaláty, plnky a bravčové mäso. Veľmi lahodný je medovkový ocot, tiež rôzne bylinkové maslá, bowle, ochutené jogurty a majonézy a pod. Lístky sa majú pridávať až takmer do hotového pokrmu, aby nestratili svoju špecifickú chuť a vôňu.

Domáci jogurt s medovkou

1,5 - 3 l

mlieka plnotučného

2 ks

tégliky bieleho jogurtu

čerstvá medovka

Všetko mlieko uvaríme v mliečniku a ochladíme na 37 °C.

pridáme biely jogurt a dobre rozšľaháme. Nalejeme do

pohárov a necháme prikryté 1 deň odležať v izbovej teplote. Potom vychladíme, do každého pohára pridáme

lyžičku (malú) nakrájanej medovky a po štvrťhodine

podávame.

Muškátový orech a „kvet“ (Myristica frangrans)

Vzácna a liečivá bylina zahalená tajomstvom a mýtami. Používajú sa plody, bobule s jedným semenom (muškátový orech). Je kryté mieškom, ktorý sa odtrháva, suší a používa sa mletý, strúhaný ako „muškátový kvet“.

Dnes je muškátový oriešok i kvet doporučovaný pri oslabení nervového systému, proti katarom, reumatizmu a nadúvaniu. Podporuje chuť do jedla. Je treba ho používať umiernene, lebo vo veľkých dávkach je škodlivý.

Použitie v kuchyni:

Do mäsitých jedál, polievok, sekaných, ragú, pečiva,

Do rôznych koreniacich zmesí, ale i do likérov apod.

Je vhodné ho uchovávať v uzavretých nádobách, aby nestratil svoju chuť a arómu.

Karfiolové ragú

1 ks

veľký karfiol (na porciu asi 200g)

½ l

vývaru (bujón)

30g

masla- 1 lyžice

40g

hladká muka – 2 lyžice

25g

menšia cibuľa

30g

strúhaného syru

muškátový kvet, soľ, zelený petržlen

Karfiol uvaríme v osolenej vode alebo hovädzom vývare. Na masle zapeníme pokrájanú cibuľku, pridáme múku a pripravíme svetlú zápražku. Rozriedime ju chladným vývarom z karfiolu. Vzniknutú omáčku okoreníme muškátovým kvetom a petržlenovou vňaťou, pridáme mäkký karfiol rozobratý na ružičky, posypeme nastrúhaným syrom a podľa chuti osolíme. Ako príloha sú najvhodnejšie zemiaky a zeleninové šaláty.

Paprika (Capsium sp.)

Do Európy sa dostala z Východu a tiež z Ameriky, kde ju Indiáni považovali za „sídlo boha ohňa“ a korenili ňou jedlá a nápoje. V rôznych modifikáciach sa používa na celom svete. K použitiu je vhodná ako zelenina i ako korenie, obsahuje vitamín C a horčík. Stimuluje krvný obeh a tráviaci systém, uľavuje pri kolikách, nadúvaniu, žalúdočných ťažkostiach a kŕčoch. Pozitívne pôsobí i pri kôrnatení ciev. Podporuje chuť do jedla, fyzickú i duševnú sviežosť. Pálivé druhy – feferónky, chilli papričky pôsobia dráždivo na pohlavné a močové ústrojenstvo.

Použitie v kuchyni:

Najznámejšie je použitie v rôznych gulášoch a gulášových polievkach. Je možné ju úspešne používať k okoreneniu rôznych druhov mäsa, rýb, do omáčok, syrov, tvarohov a údenín. Môžeme ju nakladať a sušiť.

Pikantný kotlíkový guľáš

porcia - 0,33 l

75g

hovädzieho mäsa (bravčové mäso)

100g

zemiakov

10g

masti/tuku

20g

cibuľa

25g

paprík

30g

rajčín (5g nahradíme pretlakom)

5g

hladkej múky (alebo zahustíme postrúhaným zemiakom)

2g

sladká a pálivá paprika, chilli a feferónka

1g

majoránka podľa chuti, cesnak, soľ, korenie

0,5 dl

bieleho vína

Cibuľu osmažíme na masti, pridáme nakrájané mäso, ľahko osmažíme, podlejeme vínom, pridáme zemiaky (podľa ich rozvárania, využijeme aj na zahustenie), rajčiny, papriky, pretlak, osolíme, okoreníme a podliate troškou vody dusíme do mäkka. Nemiešame, iba potriasame kotlíkom.

Pažítka (Allium schoenoprasum)

Existuje viacero druhov, líšiacich sa príchuťou a vôňou. U nás je najznámejšia pažítka záhradná, ktorú je možno pestovať v záhradke i v kvetináčoch po celý rok. Je dôležitým zdrojom vitamínu C, ďalej karoténu, vitamínu B a minerálnych látok. Podporuje trávenie, chuť k jedlu a čiastočne znižuje krvný tlak. Má mierne antibiotické účinky. Používa sa výhradne v surovom stave, ináč stráca arómu a biologickú hodnotu.

Použitie v kuchyni:

Pridáva sa do rôznych polievok, omáčok, šalátov, k zemiakom, vaječným jedlám, na chlebíčky, chlieb s maslom, do syrových a tvarohových pomazánok, na ozdobu zeleninových a mäsových jedál.

Syrové guľôčky

225g

žervé a nastrúhaného tvrdého syru

2 dl

šálka nadrobno rozsekaných byliniek -

pažítka, zelený petržlen, rozmarín,

šalvia a tymián

Z žervé a syra vytvarujeme guľôčky a obalíme ich v nasekaných bylinkách. Podávame so šalátom, pikantnou zeleninou a čiernym chlebom.

Petržlen (Petroselinum crispum)

Pestuje sa v mnohých podobách, používa sa koreň, vňať i semená. V domácom liečiteľstve sa užívajú rovnako listy, ktoré sa v čerstvom stave môžu žuvať pre osvieženie dychu a zvláčnenie pokožky, nálev z nich podporuje trávenie a ako obklad priaznivo pôsobí antisepticky pri podvrtnutí, na rany a bodnutia hmyzom.

Vývar z koreňov je používaný ako prostriedok pri ľadvinových a menštruačných ťažkostiach a ako preháňadlo.

Je však dosť dráždivá, preto sa nedoporučuje pre tehotné ženy a osoby trpiace zápalovými ochoreniami ľadvín. Je možné ju užívať ako obklady na opuchy.

Použitie v kuchyni:

Čerstvé listy, najmä ružičkové, vhodne doplňujú výzdobu a chuť šalátov, zeleninových, vaječných a mäsových, či rybích jedál. Pridávajú sa do polievok, klasických omáčok i majonéz, Korene sa varia spolu s koreňovou zeleninou a používajú sa do omáčok, vývarov a polievok.

Bylinkové maslo s pažítkou a petržlenom

40g

2 plné polievkové lyžice petržlenovej vňate

20g

1 lyžica nadrobno pokrájanej pažítky

225g

masla alebo maslovej ramy

0,5 dl

šťava z 1 citrónu, soľ, ml. korenie

Bylinky vmiešame do masla, okoreníme, osolíme a pridáme citrónovú šťavu a zľahka jemno vytrieme. Necháme stuhnúť v chladničke. Doporučuje sa ako pomazánka na chlieb, k mäsám a rybám.

Zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea)

Známa aj ako popenec je nenápadná hluchavkovitá červeno, ružovo alebo fialovo kvitnúca bylinka, rozšírená na lúkach, stráňach a pozdĺž ciest. V stredoveku patril k „čarodejnému koreniu“ a mal chrániť proti čarám a moru. Je to skutočne liečivá rastlinka, obsahuje silice a vitamíny(v čerstvom stave).

Má hojivé a dezinfekčné účinky, používa sa proti zápalom horných dýchacích ciest, je močopudný a vhodný pre korenenie osôb so zníženou tvorbou žlče a poruchami trávenia.

Použitie v kuchyni:

Je ho možno používať čerstvý i sušený. Pridáva sa do dusených zelenín, mäsa, karbonátkov a zeleninových a zemiakových polievok. Čerstvý môžeme pridávať do tvarohu, bryndze, zemiakových šalátov alebo vaječných jedál.

Veľkonočná plnka s bylinkami

60g

údeného mäsa

100g

bravčového mäsa (je možno kombinovať s teľacím)

80g

vajec - 2 ks

50g

žemľa, soľ, mleté korenie

20g

masla, trošku mlieka

30g

čerstvého zádušníka (po jednej malej lyžičke mladých listov žihľavy, pažítky a petržlenovej vňate)

Uvarené mäso nakrájame na kostičky (rezančeky), vmiešame rozšľahané vajcia, navlhčenú žemľu, posekané zelené bylinky posolíme a okoreníme. Vo vymastenom pekáči posypanom strúhankou zmes zapečieme. Servírujeme teplú i studenú.

Rozmarín (Rozmarinus officinalis)

Vytrvalá teplomilná rastlina, pôvodom z oblasti Stredomoria. Má príjemnú vôňu a chuť. Používa sa v menších dávkach, a to na korenenie pokrmov i na liečiteľstvo. Prispieva k vylučovaniu tráviacich štiav, stimuluje činnosť pečene, má dobré účinky pri reume. Vo väčších dávkach je jedovatý a pôsobí opojne. Nesmie sa používať do jedla určeného pre tehotnú ženu.

Použitie v kuchyni:

V malých dávkach sa pridáva k zelenine, šalátom, smaženým a pečeným rybám, do karbonátkov, omáčok, k bravčovej a jahňacej pečienke. Pre 4 osoby postačí 1 kávová lyžička čerstvých rozmarínových listov.

Kurča na rozmaríne

1 ks

kurča (porcia 250g)

100g

šampiňónov

100g

šalotiek

20g

maslo

citrónová kôra, soľ, mleté korenie

kávová lyžička drteného rozmarínu

Osolené a okorenené kurča obložíme maslom a prikryté necháme piecť asi ½ hodiny. Potom ho zo všetkých strán posypeme čerstvým alebo sušeným rozmarínom, pridáme trochu nastrúhanej citrónovej kôry, obložíme šalotkami a šampiňónmi pokrájanými na štvrtinky. Pečieme ešte 20- 30 minút za občasného podlievania.

Saturejka (Satureia hortensis)

Pôvodom zo subtropických krajín, v Európe je rozšírená už od 3 storočia n. l. Je účinná proti hnačke, pôsobí proti nadúvaniu a tvorbe plynov, podporuje chuť k jedlu, trávenie a zažívanie. Je mierne močopudná.

Použitie v kuchyni:

Má mnohostranné využitie. Pridáva sa do zeleninových jedál, strukovín, smotanových omáčok, bylinkového masla, k nakladaniu uhoriek a ďalšej zeleniny, pre údenie mäsa, k hydine, hubám, do majonéz a omáčok. Používa sa čerstvá i sušená.

Kačica na bolonský spôsob

1 ks

kačica (porcia 200g)

½ dl

pohárik koňaku

40g

cibuľa, strúčik cesnaku

120g

3ks rajčín

50g

žemľa

sušený tymián, saturejka, rozmarín, soľ, mleté korenie

Kačaciu pečeň rozotrieme s cibuľou a cesnakom, pridáme bylinky, trochu koňaku a nakrájanú žemľu. Vzniknutou hmotou potrieme a plníme vnútrajšok kačice a necháme v chlade dostatočne odležať. Osolíme a okoreníme, pridáme pokrájané olúpané rajčiny, podlejeme vodou a upečieme do mäkka. Rozdelíme na porcie a mierne povaríme, aby šťava zhustla.

Šťavu precedíme na kačicu a podávame - najlepšie zo zemiakmi.

Šalvia (Salvia officinalis)

Staré mamy ju poznajú aj ako babské ucho. Korenie a liečivá bylinka - liečivka s bohatou minulosťou, známa v starovekom Grécku a Ríme, nenáročná na pestovanie v bylinkovej záhradke. Zmierňuje potenie, má antibakteriálne a protizápalové účinky, podporuje trávenie, priaznivo ovplyvňuje činnosť pečene a žlčníka. Rovnako sa uplatňuje pri liečbe cukrovky a TBC. Prispieva ku zlepšeniu krvného obehu. Ako kloktadlo je vhodná pri liečbe ústnych zápalov a angíny.

Nesmie sa používať denne a v nadmerných dávkach.

Použitie v kuchyni:

Pre svoju výraznú chuť je vyhľadávaná ku koreneniu najrôznejších druhov mäsa, hydiny a zveriny. Používa sa samostatne alebo v zmesiach s ostatnými bylinkami

( mäta, rozmarín, majoránka, bazalka, dobromyseľ, zádušník) do sekaných, plniek a paštét.

Paštéta z lieskových orieškov a šalvie

150g

lieskových orieškov (asi 5 porcií po 110g)

50g

sezamových semienok

225g

žervé (môžeme skúsiť nahradiť podobným syrom)

2g

2 strúčky cesnaku

soľ, mleté korenie (po 1/3 čajovej lyžičky)

25g

asi 2 lyžice olivového oleja (podľa potreby)

15g

polievková lyžica nasekanej šalvie

0,8 dl

asi 4 lyžičky mlieka

Na jeden plech dáme lieskové oriešky, na druhý sezamové semienka. V rúre vyhriatej na 180°C ich opražíme asi 5-10 minút. Po vychladnutí lieskové oriešky olúpeme, premiešame so sezamovými semienkami a všetko rozdrtíme. V miske vytrieme žervé, cesnak, soľ, korenie, nasekanú šalviu a olej. Vmiešame orechovú a sezamovú zmes, prilievame mlieko, až dostaneme polotekutú kašovitú hmotu. Vychladíme a podávame s pečivom,

hriankami a zeleninou.

Tymián (Thymus vulgaris)

Príbuzný materinej dúšky, skôr sa verilo, že čaj z tymiánu podporuje silu a odvahu a odháňa zlé sny. Má dezinfekčné účinky, pôsobí ako dezodorant, proti preháňaniu a nadúvaniu, uľavuje pri chronických zápaloch žalúdka, zmierňuje kašeľ a pomáha pri bronchitídach. Vo veľkých dávkach však môže spôsobiť aj otravu.

Použitie v kuchyni:

Je súčasťou polievkového korenia, predovšetkým vo francúzskej kuchyni, slúži ako prísada k nakladaniu a údeniu mäsa, do syrov, sekanej, ku zverine, do šalátov, strukovín , na pizzu. Vhodný je napríklad k nakladaniu uhoriek.

Zajac (králik) na horčici a tymiane

1 x

Zajac – nakrájaný na porcie (prípadne vykostený)

30g

2 lyžice horčičného prášku

30g

hladkej múky

15g

1 lyžice nadrobno nasekaného (rozomletého) tymianu

0,9 dl

6 lyžíc vody

V miske rozmiešame horčicový prášok, múku, osolíme, okoreníme. Zvoľna pridávame vodu a vytrieme na hladkú pastu, ňou potrieme jednotlivé porcie králika. Mäso vložíme na vymastený pekáč a pečieme v rúre vyhriatej na 180°C, asi 1- 1 ½ hodiny, než mäso zmäkne. Môže sa podávať horúce i na studeno.

Žerucha

Má podobné použitie v kuchyni ako zelený petržlen, alebo pažítka, má ostrejšiu výraznejšiu chuť a arómu. Rýchlo rastie je prvou zelenou vňaťou.

Vaječná nátierka

20g

masla (porcia asi 110g)

40g

vajce natvrdo

10g

horčica

nasekaná žerucha, sardelová pasta

30g

tavený syr

soľ, biele korenie

Maslo vymiešame, pridáme cez sitko posekané vajce

soľ, horčicu, žeruchu, sardelovú pastu, tavený syr, biele korenie a všetko dobre vymiešame

Čakanka šalátová

Kedysi dávno bola čakanka považovaná za rastlinu liečivú a čarodejnú. V roku 1830 bolo v bruselskej botanickej záhrade spozorované, že zasypané korene čakanky vytvárajú listové puky, ktoré majú mnohostranné využitie v kuchyni. Tiež od tejto doby sa stala čakanka belgickou národnou zeleninou. Je biologicky hodnotnou zeleninou. Predovšetkým má nízku kalorickú hodnotu a vysoký obsah minerálnych látok: fosforu, vápnika, horčíka a železa, vitamínov - C, B1, B2, PP. Puky čakanky tiež obsahujú horčinu - intibin, ktorá pôsobí na reguláciu funkcie zažívacieho ústrojenstva, podporuje činnosť pečene, žlčníka a priaznivo ovplyvňuje tvorbu krvi a jej obeh.

Pri stavoch vyčerpanosti napomáhajú k rýchlemu obnoveniu síl. Obsiahnutý inzulín je dôležitý pre diabetikov.

Mrkvový šalát s čakankovým pukmi (porcia 120g)

80g

mrkvy

30g

čakankových pukov

tableta sacharínu

soľ, biele korenie, citrónová šťava

pár kvapiek olivového oleja na zjemnenie

Mrkvu nastrúhame, pridáme na rezančeky nakrájané čakankové puky. Z korenia, trošku vody, sacharínu, soli a citrónovej šťavy pripravíme zálievku a dobre zľahka premiešame.

Čierny Koreň

V Európe sa pestuje už najmenej 400 rokov. Konzumnou časťou je jednoročný dužinatý, valcovitý a ku koncu vretenovitý koreň. Čierny koreň je veľmi hodnotná zelenina. Má vysoký obsah sacharínov s prevahou inulínu, preto je vhodný pre diabetikov. Významný je tiež obsah sodíka, horčíka a železa. Nezanedbateľný je tiež obsah asparagínu a levulínu, ktoré podporujú činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním.

Čierny koreň zaprávaný

125g

čierneho koreňa

10g

masla

15g

hladkej múky

½ dl

mlieka

zelený petržlen, muškátový oriešok,

soľ, citrónová šťava, cukor

Očistený koreň pokrájaný na kúsky uvaríme v osolenej vode s prídavkom trochu octu, aby nesčernel. Z masla a múky pripravíme bledú zásmažku, zalejeme ju vodou, studeným mliekom a povaríme. Nakoniec pridáme uvarený čierny koreň, citrónovú šťavu, cukor, postrúhaný muškátový oriešok a posekaný zelený petržlen.

Kapary

Ich pôvod je v oblasti Stredozemného mora a vždy boli vysoko oceňované. Najprv sa používali na liečenie chorôb pečene, sleziny a určitých ochrnutí. Dnes sa používajú predovšetkým v čerstvom stave, lebo obsahujú vysoké percento flavonoidov. Ich účinok je tiež močopudný a zvyšujú chuť k jedlu.

Olivy

Olivovník je pilierom starých civilizácií okolo Stredozemného mora. Dnes je to Španielsko, ktoré je najväčším pestovateľom olivovníkov. Olivy obsahujú okrem vody a oleja glycidy, protidy a početné minerály, ako kalcium, organické kyseliny, enzýmy a vitamíny A, B1, B2, PP. Listy olivovníka majú významný účinok na zníženie krvného tlaku. Olivový olej lisovaný za studena je jediným vhodným olejom s dietetickými účinkami. Ďalšie jeho účinky sú: zmäkčovanie, cholagogénne (zvyšujú vylučovanie žlče), diuretické a preháňavé.