Na počiatku bolo slovo

Na počiatku bolo slovo a to slovo bolo u Boha a to slovo bol Boh. Ním vzišlo všetko a bez neho nevzišlo nič čo vzišlo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. To svetlo svieti v tme ale tma ho nepohltila.

Ján 1:1

Verím, že život v myšlienkach/snoch a život v bdení človeka sú dve fraktálne hladiny sebapodobnosti rovnako ako žilky listu a tvar jeho stromu.

Hladiny sebapodobnosti je vidieť v konároch riek a ich údoliach, v stromoch, v krvnom riečišti, keď sa materský konár podobá výhonku, možno by som ich mal volať generácie sebapodobnosti.

Blesky a snehové vločky sú tiež pekné príklady.

Takéto tvary sa samozrejme dajú vytvoriť v počítači algoritmicky a preniesť aj do výrobného procesu ale zasadiť semienko a dozrieť ho vyrásť je podobný proces.

Toto je to, čo začal Boh tak ako hovorí Ján 1:1 a vysvetľuje božiu všadeprítomnosť.

Slovo, programový kód a DNA sú podobné informačné štruktúry.

Myslím že tieto hladiny sebapodobnosti majú smerový alebo dimenzný sklz ktorý pomáha vyjadriť číslo pí (točivý pohyb) a tiež, že eulerovo číslo e pomáha vymedziť veľkostný limit rozvoja fraktálu (limitovaná expanzia), a že imaginárna jednotka “i” umožňuje dualitu trochu ako Jing a Jang a mačka v krabici naraz živá a mŕtva (pohyb dnu a von). Číslo jedna(1) potom dáva počiatočný oporný bod od ktorého sa zvyšok rozvíja (točitá expanzia elementov dovnútra aj navon z počiatočného bodu). Čísla fungujú trochu ako súčiastky motora ale vychádza to takto: e ^ i*pi + 1 = 0, tomuto sa hovorí eulerova identita, božská rovnica a tu som späť pri tom počiatočnom slove z Jána 1:1.

Na počiatku bolo slovo