Sip sip › Diagnózy

Angína

Nepríjemnosť vo vlastnom nose, hrudi, prieduškách (akútne zápaly lymfatického Waldayerovho prstenca)...

Angína je prudký zápal lymfatického (miazgového) kruhu hltana. Zápal môže postihnúť jednotlivé časti okruhu alebo všetky mandle súčasne. Angína je častá najmä v predškolskom a školskom veku. Nebezpečné sú predovšetkým neodborne liečené hnisavé angíny – spôsobujú komplikácie, abscesy (hromadenie hnisu) v blízkosti mandlí, zápal stredného ucha, zápal krčných lymfatických uzlín. Významná je príčinná súvislosť medzi angínami vyvolanými streptokokmi a medzi reumatickou horúčkou, zápalom srdcového svalu, ťažkými zápalmi obličiek.

Takže, čo sú angíny?

Pod skráteným označením angína sa rozumie angina tonsillaris (tonsillitis acuta). Zápal sa lokalizuje buď na celom prstenci, alebo na niektorej jeho časti:

Angína je širší pojem ako tonzilitída.

Etiológia angín

Angínu vyvoláva infekcia, najčastejšie bakteriálna, niekedy vírusová, zriedka mykotická infekcia. Bakteriálna infekcia sa môže kombinovať s vírusovou.

Bakteriálna infekcia:

Šíri sa zväčša kvapôčkovou infekciou od iných chorých alebo nosičov. Bakteriálna flóra tonzilárnych lakún sa niekedy zmení na virulentnú, pôsobením endogénnych (vnútorných) alebo exogénnych (vonkajších) vplyvov (najčastejšie je to prechladnutie).

Vírusová infekcia:

Infekcia môže vyvolať zápal buď sama, alebo za spoluúčasti flóry lakún (dutín), ktorú aktivuje. Aj infikovaná potrava (mlieko) môže byť zdrojom hnisavej infekcie mandlí. Alimentárne angíny (súvisiace s prijímaním potravy) môžu vyvolať hemolytické streptokoky skupiny A a B, ktoré vyvolávajú mastitídu (zápal mliečnych žliaz) u kráv.

Patogenéza

Pri vzniku angíny pôsobia vplyvy vnútorné (endogénne) aj vonkajšie (exogénne). Z vonkajších vplyvov sa uplatňujú najmä meteorologické vplyvy, vplyv chladu, v zime je veľký rozdiel medzi teplotou vykurovaných bytov, pracovísk a vonkajšou teplotou, najmä pri nevhodnom obliekaní sa, veľmi suchý a zaprášený vzduch v budovách s ústredným kúrením. Vnútorné vplyvy - celkové - najmä znížená imunita ako dôsledok nedostatočnej a jednostrannej výživy, nesprávnej životosprávy (nedostatok pohybu, nedostatočné otužovanie), ďalej celkové oslabenie organizmu po akútnych chorobách, operáciách, nadmernom telesnom alebo duševnom vyčerpaní chronickými chorobami a miestne - je dôležité uloženie lymfatického prstenca hltana na začiatku dýchacieho a tráviaceho traktu, chronický zápal mandlí alebo susedných oblastí (nos a prínosové dutiny).

Patologická anatómia

Pri angíne sú na povrchu mandlí, v kryptách a v parenchýme (špecifickom tkanive) rozličné zmeny, pri ťažších formách má exsudát (chorobný výtok) fibrózny (bielkovinové vlákna) charakter a vypĺňa krypty (tonsillitis lacunaris), niekedy sa tvoria fibrínové pseudomembrány, ktoré pevne priliehajú k povrchu mandlí (tonsillitis pseudomembranacea, diphterica). Zmeny niekedy postihujú aj folikuly (dutinky) (tonsillitis follicularis), poškodené časti parenchýmu sa hoja tuhou jazvou a vznikajú atrofické a zjazvené mandle, po zahojení erózií sa na povrchu mandlí tvoria jazvy a zrasty s podnebnými oblúkmi a zjazvia sa vývody krýpt - tak vznikajú predpoklady pre vznik chronickej tonzilitídy. Rozsiahle zmeny vznikajú pri nekróze (odumieraní) sliznice, keď sa tvorí povlak (tonsillitis ulceromembranacea), napr. pri Plautovej - Vincentovej angíne. Tkanivo sa môže rozpadať a zapáchať (tonsillitis gangraenosa), ako napr. pri leukémii a agranulocytóze. Pri oboch sa šíri proces do okolia ako nekrotizujúci zápal hltana.

Angíny delíme na samostatné (idiopatické) - hnisavá angína, Plautova - Vincentova angína, angína diphtherica, združené angíny; symptomatické, ktoré vyvoláva tá istá infekcia ako primárnu celkovú chorobu: angína pri šarlachu, osýpkach, chrípke, týfuse, infekčnej, mononukleóze, poliomyelitíde, herpangína a druhotné, vyskytujúce sa v priebehu krvných chorôb, pri ktorých má organizmus zníženú odolnosť voči infekcií: angína agranulocytotica, angína pri akútnej leukémií.

Komplikácie angín

Počas angíny alebo v rekonvalescencii sa môžu pridružiť komplikácie ohrozujúce život, vznikajú rozličným spôsobom, napr. zápal mandlí postupuje do oblastí voľne komunikujúcich s hltanom, t.zn. do nosa, prínosných dutín a sluchovou trubicou do stredoušia. Infekcia sa rozšíri do hĺbky, štrbinami v puzdre mandle (napr. paratonzilárna flegmóna a absces), lymfatickými cestami do LU (napr. lymfadenitídy, adenoflegmóny, laterofaryngálny a retrofaryngálny absces), zanesením baktérií alebo ich toxínov z mandlí do vzdialených orgánov ako kĺby, obličky, srdce, komplikácie tejto skupiny sú polyarthritis rheumatica acuta, carditis chorea, iritis, fibrositis. HEMATOGÉNNE prostredníctvom tromboflebitídy drobných tonzilárnych žíl (angína septica), alebo lymfogénne (sepsis post anginam). Komplikácie angín môžu byť miestne a celkové.

Čo urobiť zásadné…?

Posilniť imunitný systém, aplikovať správnu výživu - plnohodnotná strava, vlákniny a zabezpečiť očistu organizmu.

Balíček odporučených prípravkov proti angíne