Tužobník brestový

Tužebník jilmový, Filipendula ulmaria (L.) MAXIM (syn. Spiraea ulmaria L.), Včelia bylina (medunišník, kráľovná lúk)

Výskyt: Bylinka je rozšírená v Ázii, v Severnej Amerike, v celej strednej a severnej Európe s výnimkou stredozemného pobrežia. Druh osídľuje vlhké, mokré až močiarne pôdy. Prezrádza prítomnosť spodnej prúdiacej vody. Preto rastie na naplaveninách, pri prameništiach, lužných zárastoch a mokrých pasienkoch. U nás sa vyskytuje v dvoch poddruhoch. V antike sa z túžobníka a starej kolomaže vyrábala masť na liečenie opuchov. Klasické herbáre uvádzajú podobné údaje už v 16. storočí.

Zber: Z bylinky sa najčastejšie v období rozkvetu (jún až august) odrezávajú celé súkvetia. Kvety sa odtŕhajú ručne alebo hrebeňmi, prípadne sa zdrhujú priamo do košov. Hrubšie stonky zber znehodnocujú. Materiál sa suší v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste, ale aj umelým teplom do 35 stupňov. Skladujeme v dobre uzavretých obaloch, chránené pred vlhkom. V období rozkvetu sa zriedka zberajú mladšie listnaté výhonky; v máji alebo októbri sa vykopávajú aj korene.

Uplatnenie: Najnovšie výskumy potvrdili, že rastlina pôsobí ako účinné diuretikum a antiflogistikum. Za močopudné účinky vďačí minerálnym soliam, kým protizápalové vlastnosti vyvolávajú salicylové deriváty. Ľudoví liečitelia pripisujú tejto bylinke viaceré schopnosti a odporúčajú ju najmä na ľahšie prejavy reumatizmu, zvýšenú teplotu, chrípku a bolesti hlavy. Sušený túžobník sa používa na čaj a kúpeľ nôh pri nachladnutí, horúčke a nepokoji, pri zadržiavaní vody, kameňoch alebo pri kúrach na prečistenie krvi. Stopky sa zviažu do metličky a vyvesia sa na sušenie na tienistom, vzdušnom a suchom mieste; prípadne sa pod metličku podloží kus látky, lebo kvety sú krehké a ľahko sa odlamujú. Suší sa, až kým ľahko nešuští pri dotyku a kým sa stopky nelámu. Potom kvety a listy olámať a uložiť do nádoby a spotrebujeme do roka. Z kvetov sa kedysi získavala mandľová aróma pre medovinu a zaváraniny. Sušené kvety sa kládli do vrecúšok a do bielizne, aby odplašili mole.

Zaujímavosť: Rastlinka sa zaslúžila o vznik významného liaku Aspirin, pretože v 30. rokoch 19. storočia práve z tužobníka boli izolované protizápalové chemické zlúčeniny salicyláty a v roku 1980 sa objavil prvý patent na liek nazvaný "aspirin", ktorého meno bolo odvodené zo pôvodného latinského názvu (a-spirea - Spiraea ulmaria). Ďalej bylinke sú pripisované aj magické účinky na vlastnosti, pozitívne správanie sa jedinca, ako sú brať a dávať, pripustiť blízkosť iného človeka, veľkodušnosť, otvorenosť voči novému a rozdielnemu, vnútornú dobrotu a tolerantnosť a schopnosť vyjadrovať pocity. Túžobník brestový patril vždy medzi menej známe byliny až do doby, čo ho objavil Dr. Priessnitz a použil ho ako liek proti besnote. Po dôkladnom preskúmaní tejto rastliny sa zistilo, že skutočne dokáže do určitej miery ničiť pôvodcu besnoty.

Upozornenie: Nepoužívať pri tehotenstve a dojčení, nevhodný pre astmatikov a malé deti. Pri dlhodobom používaní môže viesť k problémom so žalúdkom alebo črevami.

Aplikáciu bylinky nájdete na stránkach tiknktúr Túžobník a čaju Bronchiol.