Rasca lúčna

Kmín kořenný, Carum carvi L., Kmín (vogézsky aníz)

Výskyt: Bylinka rasca lúčna rastie divo na lúkach, pasienkoch, medziach a úhoroch. U nás sa pestuje ako šľachtená rastlina. Je známa už v antickom Ríme, Egypte; predpoklad pôvodu je Malá Ázia (Karia). Zvyšky rasce sa našli v kolových neolitických stavbách.

Zber: Predmetom zberu sú plody dozreté a rozpadnuté dvojnažky; ich zber sa robí v júli a auguste, keď začínajú okolíky hnednúť a väčšina plodov je už zrelá. Rastlinky sa kosia alebo vytrhávajú v raňajšom čase za rosy, aby nažky neodpadávali. Zviazané do snopčekov sa nechajú na plachtách dozrieť; po vymlátení sa presúšajú na vzdušných miestach za občasného presýpania. Skladujú sa v dobre uzatvorených obaloch.

Uplatnenie: Rasca všaka silici pôsobí ako mierne spazmolitikum proti kŕčom, eupeptikum podporujúce trávenie a vetropudné karminatívum. Silica má fungicídne účinky (usmrcuje viaceré mikroorganizmy, napr. Aspergillus a Candida). Rastlina podporuje trávenie, utišujúco pôsobí na bolesti brucha (kolika) a aerofágiou. V ľudovom liečiteľstve jej pripisovali aj schopnosť galaktologa (z gréčtiny - veda o mlieku). Dnes sa hojne používa na dochucovanie syrov, chleba, pečiva a cukrárskych výrobkov.

Aplikáciu bylinky nájdete na stránke Brnenský čaj.