Pestrec mariánsky

Ostropestřec mariánský, Silybium marianum (L.), Strieborný bodliak

Výskyt: Druh pochádza zo Stredomoria; pestujú ho v záhradách v teplejších oblastiach. Splanené formy rastú i vo voľnej prírode. Latinský názov upozorňuje na podobnosť s bodliakmi; veľmi pripomína aj benedikt lekársky.

Zber: Predmetom zberu sú plody. Zber sa robí zvyčajne odrezávaním celých úborov i so zákrovom krátko pred dozretím plodov (september až október); plody sa nechajú dozrieť na suchom a vzdušnom mieste. Po dozretí sa zbavia lietacieho aparátu.

Uplatnenie: Skupina flavonolignantov zvaná silymarín a výťažok z plodov blahodárne pôsobia na pečeňové bunky, lebo ich chránia pred jedovatými látkami vyvolávajúcimi zápal pečene. Silymarín zvyšuje odolnosť bunkovej membrány proti prenikaniu vírusových toxínov a hepatotoxických látok. Silymarín má regeneračné účinky na pečeňové bunky, čo súvisí s jeho schopnosťou podporovať proteínovú syntézu. Na dôvažok pôsobí proti zápalom. Pestrec mariánsky sa osvedčil v liečbe pečene, napríklad hepatitídy (zápal), žltečky, ale aj tráviacich porúch zapríčinených funkčnou poruchou pečene. Odporúča sa aj na cirhózu - tvrdnutie a chrinický zápal pečene.

Zaujímavosti: Podľa stredovekej legendy je mramorovo biela žilnatina na listoch pestreca pozostatkom niekoľkých kvapiek mlieka z prsníkov Panny Márie, keď so synom utekala pred Herodesom. Nemci používajú pestrec ako protijed na muchotrávku zelenú, ktorá vyvoláva nekrózu (odumieranie) pečeňového tkaniva.

Aplikáciu bylinky nájdete na stránkach tinktúry Pestrec, čajoviny Pestrec mariánsky a Pečeňový - U čaj, tiež elixíru Diasan a produkte LiverAid.