Myrta obyčajná (voňavá)

Myrta obecní, Myrtus communis L., Myrta

Výskyt: Myrta obyčajná je tmavozelený ker, predpokladáme, že pochádza zo Stredomoria. V starovekom Ríme sa myrta sadila okolo chrámov bohyne Afrodity, ktorá bola považovaná za symbol lásky. Myrta bola súčasťou osláv a hlavne zásnub a tradícia sa zachovala dodnes aj u nás pri svadobných obradoch. Pestovanie je známe po celé stáročia, ale ich prirodzené prostredie nie je známe.

Kvitne: Od júla do augusta, biele kvety sladko vonia (kvety hermafrodit), plody dozrievajú v októbri; plody sú malé, čierne bobule, pripomínajúca čučoriedky.

Pestovanie: Myrta uprednostňuje umiestnenie mimo tieňa. Používame pôdnu zmes pozostávajúcu z machu (1 diel), rašeliny (2 diely) a pieskovej hliny (1 diel) alebo perlitu. Rastlina je veľmi tolerantná k suchu.

Uplatnenie: Myrta pôsobí ako antibiotikum, antiseptikum, aromatikum, adstringens, hemostatikum a má tonizačné účinky. Nedávny výskum dokázal látky v bylinke, ktoré má antibiotiké účinky. Aktívne zložky v myrte sa rýchlo vstrebávajú a farbí moč do 15 minút. Rastlina sa používa vnútorne pri liečbe infekcie močových ciest, pôsobí na tráviace problémy, výtok z pošvy, odstraňuje problémy bronchiálnej sliznice, zápal nosových dutín a suchý kašeľ. V Indii sa považuje za účinný v liečbe mozgového postihnutia, najmä pri epilepsii. Externe sa používa pri liečbe akné, na rany, infekcie ďasien a hemoroidy. Listy sa trhajú podľa potreby a používajú čerstvé alebo sušené. Esenciálny olej získaný z rastlín je antiseptický. Obsahuje látky myrtol (je používaný ako liek na zápal ďasien). Olej sa používa ako lokálna aplikácia k liečbe reumatizmu. Ovocie je liek proti nadúvaniu. Používa sa pri liečbe úplavice, hnačky, na hemoroidy, vnútorné vredy a pri reumatizme. Kvetné puky a bobuľky sa používajú tiež aj ako sladké korenie, dodávajúce pomarančovú vôňu a chuť sladkým jedlám, listami sa v judaistických rodinách korení pečené mäso.

Zaujímavosť: Myrta v hebrejčine sa prekladá ako "hadas" a je jedným zo štyroch artiklov používaných v osobitnom obrade, počas židovského sviatku Sukot. Prvé zmienky o myrte sú v Biblii a to práve s uvedeným židovským sviatkom. V renesancii (13. storočie až do pol. 16. storočia) symbolizoval večnú lásku (stále zelená bylina) a to najmä manželskej vernosti. V kresťanskom náboženstve bola myrta spojená s Pannou Máriou.

Aplikácia bylinky je v tintúre Priedušková zmes.