Medovka lekárska

Meduňka lékařská, Melissa officinalis L., Medunka (rojovník, včelník)

Výskyt: Medovka lekárska pochádza z východného Stredozemia a pestuje sa najmä v strednej a južnej Európe. Poznáme ju ako záhradnú kultúru na menších plochách. Kedže ju včely zbožňujú, dostala po nich aj latinský botanický názov (melissa - včela).

Kvitne: Od júna do augusta.

Zber: Zbierame listy alebo vňať ešte skôr ako rastlina kvitne, viackrát do roka.

Pestovanie: Medovku pestujeme v mierne vlhkej piesčitej alebo piesčito-hlinitej pôde. Vysievame do pareniska od polovice marca. Vysádza sa od polovice mája alebo v septembri. Mladé rastliny sú citlivé na mráz. Odrezáva sa asi 40 centimetrová vňať. Prvý zber v prvom roku rastu sa robí od začiatku až do polovice júla, druhý koncom septembra či začiatkom októbra.

Uplatnenie: Viaceré výskumy potvrdili rôznorodé farmakologické vlastnosti bylinky, z ktorých najväčšiu pozornosť zasluhujú sedatívne, spazmologické a analgetické účinky. Pôsobí proti nespavosti, na štítnu žľazu, usmrcuje baktérie a plesne. V Európe sa medovku odporúča vnútorne používať v najrozmanitejších prípadoch. Upravuje tráviace poruchy (bolesti žalúdka, nadúvanie, nevoľnosť v tehotenstve) aj nervové poruchy (nespavosť, melanchóliu, hystériu). Pôsobí proti hučaniu v ušiach, závratom, mdlobám a búšeniu srdca.

Zaujímavosť: V staroveku sa bylinka tešila názvu "radosť srdca" pre údajné posiľňujúce účinky srdca, bola považovaná za elixír života (Paracelsus). Do Európy prenikli v roku 1661 ako "karmelitánske kvapky" a preslávili sa ako medovkový protikŕčový alkoholový destilát. Už v 15. storočí sa pripravoval "Eau de Charme", jeden z prvých parfumov.

Aplikáciu bylinky nájdete na stránkach tinktúry Medovka, stránke elixírov Neuren a Hypnosan a stránke čajov Nervus, Pre deti,Veverský čaj, Hlavabol a stránke Ušné sviečky.