Kapucínka väčšia

Lichořeřišnice větší, Tropaeolum majus L., Peruánska žerucha

Výskyt: Druh pochádza z Južnej Ameriky a Mexika a kultivuje sa na celom svete; u nás je jediným zástupcom čeľade kapucínkovitých. Na celom svete sa pestujú ako okrasné rastlinky. Prvý raz rastlinku priviezli do Európy v roku 1684 a nazvali ju "peruánsky kvet" alebo "krvavá kvetina z Peru". V krajine pôvodu sa ňou tradične ošetrujú rany.

Kvitne: V júni (plný rozkvet) až október.

Zber: Semeno kapucínky dozrieva postupne; zrelé má svetlú žltohnedú farbu. Za vlhkého počasia sa zberá postupne tak, ako dozrieva; za sucha (ak je pôdny povrch pevný) môžu sa vypadávané semená zmiesť (jún až október). Semená sa dosušujú v tenkých vrstvách. Semená zbierané zmetaním sa plavia do čista vodou a následne ich treba rýchlo a opatrne sušiť na slnku alebo umelým teplom do 40 stupňov.

Uplatnenie: Vyznačuje sa antibiotickými vlastnosťami a schopnosťou riediť výlučky z priedušiek. Keďže pri vonkajšom použití mierne dráždi pokožku, prisudzujú sa jej tonické vlastnosti (pôsobí na vlasy a tlmí tvorbu lupín). Navyše má antiseptické účinky na kožu. Plody plnia funkciu laxatívneho prostriedku (preháňadla). Vnútorne sa rastlinka osvedčila pri liečbe respiračných chorôb a vďaka pomerne vysokého podielu vitamínu C aj v liečbe skorbutu. Vonkajškovo sa odporúča na zmiernenie príznakov slnečného úpalu, povrchové spáleniny a sčervenenú kožu. Celá nadzemná časť sa bežne používa ako vlasové tonikum, ale aj na svrbiacu kožu pod vlasmi a nadmernú tvorbu lupín. Sušené plody sa uplatňujú ako preháňadlo.

Upozornenie: Vonkajšie použitie môže u precitlivených osôb vyvolať alergickú reakciu.

Aplikáciu bylinky nájdete na stránke tinktúry Kapucínka.