Bedrovník anízový

Anýz vonný, Pimpinella anisum, Aníz

Výskyt: Bedrovník anízový pochádza z juhu. U nás sa pestuje pre plody na poliach alebo záhradách. Bylina je známa už od 500 rokov pred n. l. (Pythagoras). Za východzí typ kultivovaného anízu sa považuje niekedy aníz krétsky z egejskej oblasti Stredomoria.

Zber: Plody sa zberajú postupne, keď dostávajú sivozelenú farbu (júl - august), teda pred dozretím, lebo ľahko odpadávajú. Nechajú sa 4 až 5 dní dozrieť a pozorne sušiť v tieni (alebo umelým teplom do 4o stupňov). Skladovanie sa odporúča v dobre uzatvoriteľných tmavých nádobkách, chránenú pred škodcami.

Uplatnenie: Aníz zvyšuje sekréciu tráviacich enzýmov, čo zlepšuje metabolické procesy, má spazmolytické účinky na hladké svalstvo tráviaceho ústrojenstva. Tieto vlastnosti sa využívajú aj pri meteorizme (plynatosti) najmä v detskom lekárstve. Podobne ako rasca, podporuje tvorbu mlieka, preto sa odporúča dojčiacim matkám so slabou laktáciou. Účinné látky prechádzajú aj do materského mlieka a tým droga pôsobí aj na dojča. Má aj expektoračné (hlieny uvoľňujúce) účinky a preto je súčasťou prieduškových čajových zmesí. Anízová silica sa pre antiparazitické účinky pridáva do emulzií a mastí aplikovaných pri zákožke svrabovej a pedikulóze (všiach). V kozmetike je silica vonnou a dezinfekčnou súčasťou zubných pást a ústnych vôd.

Zaujímavosť: "Aníz a kôpor rastú pre kuchyňu a pre lekára", hovorí Plínius. Aníz (anison, anisum) nájdeme v mnohých lekárskych predpisoch z tohoto obdobia. Používali ho skoro na všetky choroby a spolu s nemnohými ďalšími koreninami stačil pre skromnejšie kuchynské požiadavky starších dôb. Na odstránenie nepríjemného zápachu z úst bolo zvykom žuvať aníz. Ako aromatikum ho odporúčal aj starogrécky učenec Pythagoras. Od stredoveku zostal pre aníz prívlastok "všeliek" a bol súčasťou aj "dryáku", ktorý vynašiel Andromachos Krétsky, lekár cisára Nera (1. storočie n.l.). Bol určený ako liek proti uštipnutiu jedovatými zvieratmi alebo hmyzom a odporúčal sa ako univerzálny protijed a omladzovací prostriedok. Jeho súčasťou boli okrem anízu ďalšie, na prášok rozdrvené rastliny, zmiešané s medom. Neskôr sa za dryák označovali lieky, ktorým sa pripisovali zázračné vlastnosti, no v skutočnosti boli neúčinné.

Aplikáciu bylinky bedrovník anizový nájdete na stránkach tintúry Priedušková zmes.